Humoresky od Dunajské Pohraniční stráže – II
Krátké příběhy z "mokré" hranice .
Místo úvodu cituji z e-mailu,který mě Milan,autor těchto příběhů,napsal: Posielam slúbené. Nechám to na Teba či to má nejakú hodnotu alebo to upravíš. Týmto je táto téma uzavretá. Škoda že, aj iný niečo nenapíšu. O DPS je veľmi málo písané. Ešte mám nápad na tému zadržanie 2 narušitelov v roku 1980 ktorého som sa zúčastnil. I keď iba ako člen prekrytia hranice a zásah som videl z brehu Dunaja z dialky cca 400-500 m. U DPS Medveďov to bola neskutočná rarita, niečo ako 1 cena v športke. Prajem pekný deň.
Děkuji tímto Milanovi,že si dal tu práci a příběhy sepsal a hlavně zaslal. Nyní si je můžete přečíst i vy. Nijak jsem je neupravoval,zdá se mě,že v původní "syrové" podobě – a hlavně ve slovenštině, jsou nejlepší.
- Detektor : hliadka na moste mala za úlohu kontrolu dokladov osôb idúcich do Maďarska. Na ceste bola závora. Autá sa museli zastaviť a previesť kontrola. Občas sme si zažartovali. Medzi mostami bola signálka. Tá končila v malej krabičke so zvončekom na plochú batériu. Na kontrolu funkčnosti mala spínač. Po stlačení zvonček zazvonil. Krabička sa dala zvesiť. Kontrola bola nasledovná. Po zastavení auta pristúpil príslušník k vodičovi a skontroloval doklady. Nasledovala otázka na prevoz tovaru. Po zápornej odpovedi zobral krabičku a chodil okolo auta. Pri kufri stlačil spínač a pohýbal okolo neho. Reakcia posádky auta na zvonenie bola – veľké prekvapenie. No veď niečo vezieme a ak Vám niečo dáme pustíte nás? Jasné no problém. Obľúbený tovar boli cigarety a podobne...
- Pijany soldaty CGV : iste si pamätáte epidémiu slintačky a krívačky v prvej polke 70 rokov. Jedným z opatrení bolo aj dezinfekcia kolies aut na cestách. Pamiatka na to obdobie zostala aj v Medveďove. Na stanovišti Most bola z asfaltu vytvorená vaňa o dĺžke cca 10 metrov. Na ceste to tvorilo dva bubny o výške 30-40 cm. Cez tento most sa do maďarska mohli púšťať iba naše osobné autá a autobusy. Jedného dňa strážny stojí pri závore a zrazu v diaľke zbadá nákladne auto sovietskej armády. Postavil sa pred závoru a dával signál zastaviť. Auto plné vojakov nakoniec zastavilo. Ako zistil, všetci v aute boli pod vplyvom alkoholu. Hliadka vodičovi vraví zdes nelzia davajte nazád a samopal si prehodil dopredu na hruď. Vodič kričí, davaj dorogu a túruje motor. Z druhého okienka sa vykloní dôstojník a huláka: "sobaka davaj bistro dorogu". Strážny položil ruku na samopal, pozrel na dôstojníka a vraví mu: "zdes nelzia tovarišči idite nazád". Dôstojník skríkol niečo smerom na korbu auta. Niekoľko vojakov zamierilo kalašnikmi spod plachty na strážneho. Argument dostatočný. Otvoril závoru a po odchode auta volal na oddiel. Na druhej strane Dunaja bola spoločná colnica. Tam auto odstavili a po cca 1 hodine vidí strážny valiť sa auto po moste späť. V duchu si hovorí ja Ti dám dorogu !!! Otvoril závoru a rukou pokynul môžeš – môžeš. Vodič dupol na plyn a potom to prišlo. Auto nabehlo na prvý bubon na ceste a letelo vzduchom. Po dopade na druhý ho odhodilo na zvodidlo a temer ho preskočilo. Veľa nechýbalo k havárii. Sovietski pijany soldáty lietali na korbe vzduchom. Auto mizlo v diaľke a bolo počuť ich nadávky...
Vrtule : technik oddielu išiel meniť na člne Volvo Penta vrtule. Zašiel na čln stojaci v boxe, zdvihol Z pohony a demontoval staré vrtule. Zo skladu na pontóne vzal jednu novú a niesol ju na čln. Potkol sa a vrtuľa mu spadla do vody. Jeho rev sa niesol do diaľky. Vzal zo skladu ďalšie dve a na člne ich nasadil na hriadele. Ešte ich mal upevniť a zaistiť. Zazvonil mu telefón v dielni a tak prácu nedokončil. Keď sa vrátil do člna sadol za riadenie a spustil Z pohony do vody. Nahodil motory a dal pomaly vpred. Pekne to fungovalo. Skúsil chod vzad a zbledol keď zistil že, nezaistené vrtule sa zvliekli a odpadli. Zmizli v bazéne. Ten rev čo nasledoval. Tak ešte raz do skladu a teraz poriadne. No neviem ako vyúčtoval tie tri stratené...
- Výbuch : mladý vojak prevádzal technickú údržbu člna VolvoPenta. Po výmene oleja v motoroch chcel upratať a vyčistiť motorový priestor. Nápad mal za sto bodov. Odlial si do fľaše benzín Super 96 a vliezol k motorom. Štetcom a handrami sa pustil do práce. V tesnom priestore sa vytvorili výbušné plyny. Motory mal pod prúdom a stačilo sa o ne oprieť. Po preskočení iskri nasledoval výbuch a požiar. Horiaci vojak sa vydriapal od motorov a skočil z kormy člna do vody. Mal šťastie, odniesla to iba popálená ruka a ohorené vlasy. Technik pribehol k člnu a uhasil požiar. Čln to tiež prežil, iba sa musel vymaľoval motorový priestor a vymeniť káble. No somár asi nemal pud sebazáchovy...
- Žumpa : jedného teplého augustového dňa sme sa z kamarátom Tesařom potulovali po útvare ( mali sme HV). Zrazu vraví, poďme sa na niečo pozrieť. Za objektom kuchyne sa nachádzali dve prepojené žumpy. Dávno sa už nevyviezli a boli zaplnené po okraj. Tekutá zložka odtekala do močiara a ich obsah mal konzistenciu medu. Frantu osvietil úžasný nápad. Zašiel do kuchyne pre tehlu kvasníc a vrhol ju cez otvor dnu. Kvasnice s mľasknutím zmizli v ich obsahu. Natešený navrhol prísť sa pozrieť o dva dni. Nebolo treba tak dlho čakať. Teplé počasie a dostatok živín pod povrchom spôsobili erupciu ako nejaký vulkán. Žumpy vyvrhovali svoj obsah do okolia a zdesený kuchári bežali za operačným nahlásiť problém. Výsledok bol: Ja určený ako veliteľ voza s traktoristom sme vyvážali ich obsah mimo objekt a upokojili ich rozbúrené vnútro. Smrad sa za nami tiahol ako sopeľ. Pekne som sa Frantovi poďakoval.
- Cisterna : na brehu Dunajského ramena stála nepojazdná Tatra 111. Slúžila ako cisterna pre člny z benzínom Super 96. Ak bolo potrebné ju natankovať alebo pred veľkou vodou ochrániť musela z oddielu prísť iná Tatra a pomocou tyče je odviezť. Dunaj vedel stúpnuť o niekoľko metrov aj za pár hodín. Po dažďoch začala stúpať voda a hrozilo zaplavenie cisterny. Technik oddielu žiadal veliteľa o vyslanie Tatry a jej odtiahnutie na hrádzu. Odpoveď ho nepotešila. Vraj nech nerobí paniku, určite sa nič nestane a voda tak nestúpne. Jeho protesty nepomohli a tak rezignoval. Ráno po východe slnka sa zišli s veliteľom na moste a v údive hľadeli dolu. Cisterna celá zatopená, trčali jej z vody iba vršky vzdušníkov či ako to nazvať. A to bola iba pred dvoma dňami natankovaná. Našťastie sa voda dnu nedostala a aj Dunaj už iba klesal. Veliteľ nemohol zhulákať technika a tak bol radšej ticho.
- Búrka : raz v lete sme odplávali slúžiť na noc do Kosíh. Po príchode na stanovište za začala naša služba. Striedali sme sa po dve hodiny. Dve na brehu v malom špaku, dve v člne pri vysielačke a dve ako spiacu. Tesne pred zotmením začala búrka z bleskami. Odvolal som strážneho zo špaku do člna. Zotmelo sa, silne pršalo a okolie sa osvecovalo bleskami. Zrazu zbadám dve postavy na brehu pod špakom. Krčili sa pod ním. Otvoril som dvere na člne a revem, choďte preč lebo Vás zabije blesk. Oni nič tak volám poďte sa schovať do člna a kývam rukou. Zbehli na pontón a vliezli dnu. Zatvorili dvere a vravia danke. Stuhol som a pýtam sa z Nemecka ? A oni: áno zo západného. Skoro som odpadol. No predstava ako si sedíme traja pohraničníci a dvaja Nemci z NSR spolu v člne Pohraničnej stráže a prísť kontrola tak ma asi zavrú. Robili splav Dunaja a chceli sa schovať pred búrkou. Po skončení búrky a ich odchode bolo ten kameň čo mi spadol zo srdca počuť dosť ďaleko.
- Muničná bedňa : v dennom rozkaze sa vždy určovali 2-3 vojaci ako nakladačka. Pri bojovom poplachu museli otvoriť hangár a po príchode Tatry k rampe natlačiť na jej korbu dve plechové bedne s kolieskami. V jednej bola munícia, granáty, RPG a podobne. V druhej potraviny a zdravotnícky materiál. Po natlačení na korbu bola povinnosť zavrieť zadné čelo. Raz sa stalo že, sme dlho čakali na Tatru. Nešiel vodičovi nahodiť motor. No hurá už je tu. Presunuli sme ich na auto a bežali sa ustrojiť. Korbu sme nezavreli. Keď podali hlásenie veliteľovi ten predstúpil pred oddiel a začal revať. Reval asi 10 minút. Najskôr sme nechápali čo sa deje. Odrazu velí, oddiel čelom vzad. Skoro sme odpadli. Oba kontajnery ležali na zemi hore kolesami. Ako vodič pridal plyn autom trhlo a bedne mu zbehli z korby. No a rev ešte pokračoval. Potom musel prísť žeriav a bedne otočiť. Obsah vybrať, skontrolovať, naložiť na Tatru a presunúť do hangáru a materiál znovu uložiť. Pre jednu minútu sme mali zamestnanie na pol dňa.
- Zimná prevádzka : začiatkom tuhej zimy 1980/81 sa rozhodlo že, všetky člny sa dajú na breh a iba jeden bude na vode pre všetky hliadky. Bazén čoskoro zamrzol a tak čln musel stáť v ústí ramena do Dunaja. Denne sa používal aj v tuhých mrazoch. Chudák čln, táto prevádzka bez údržby a riadnej obsluhy sa na ňom škaredo prejavila. Des a hrôza. Jedného dňa som s posádkou prišiel pre rozkaz do služby. U operačného čakal dôstojník z Komárna. Mal ísť s nami do Kosíh a tam prestúpiť na čln z 3 PO. Po nahodení motorov a výjazde na Dunaj sa začali triasť Z- pohony. Vibrácie sa prenášali na teleso člna. Niečo ako jazda na horskej dráhe. V pohľade dôstojníka som zbadal obavy. Odrazu odpadli v kabíne dvierka od skrinky na potraviny. Potom panel obloženia steny. Čln sa trošku rozpadal ale do Kosíh sme šťastne doplávali. Keď dôstojník presadal na čln 3 PO bolo na ňom poznať úľavu že, v zdraví došiel. Čln onedlho vytiahli na breh a už sa nikdy nepoužíval.
Letecká bomba : na streľby sme chodili do Malaciek. Približne raz za 1 až 1,5 mesiaca. Denné aj nočné. Príslušníci 11. brigády PS ju dôverne poznali. Po príchode a vystúpení pred riadiacou vežou na parkovisku prišiel vojak z obsluhy a posiela nás preč. Strelnica je uzavretá, lietadlá budú na Záhorí bombardovať a musíme odísť. Vraj sa nič nestane ale predpis je predpis. Náš veliteľ strelieb ho skúšal prehovoriť ale neuspel. Odišli sme späť na svoj oddiel stým že, za pár dní sa vrátime. Po príchode späť do Malaciek nás čakalo na parkovisku prekvapenie. Na mieste kde parkovali naše autá a bolo nástupište trčala zo zeme betónová letecká bomba. Odpadla z lietadla.
- Hod granátom : znovu strelnica v Malackách. Nácvik hodu granátu F-1. Napochodovali sme do bunkra, sedeli na lavičke a mali stiahnuté zadky. Predsa len hod ostrým obranným granátom je trochu riziko. Vždy niekoho vyvolali a o chvíľu sa ozvala rana. Hádzalo sa z okopu na figurínu. Z každej strany bol dôstojník a sledovali cez periskop dopad granátu na plochu. Všetko išlo dobre, vojaci sa striedali až prišiel na rad jeden dobre stavaný vojak. Odistil granát, napriahol sa s rukou mocne dozadu a udrel rukou o výdrevu okopu. Zľakol sa a pustil odistený granát z ruky. Dopadol pod nohy dôstojníka. Jeho reakcia bola blesková, zohol sa poň zreval k zemi a vyhodil ho pred okop. Našťastie pri výbuchu črepiny nikoho nezranilii. Tu už išlo naozaj o život.
Pohraničník Musil : u každého druhu vojska či PS sa našiel vojak čo nevedel pochodovať. Aj v mojom ročníku výcviku bol taký. Chodil normálne do okamihu povelu pochodom v chod. Vtedy sa prepol do divného módu a ruky mu išli rovnako dopredu s nohami. Ak bol s viacerými vojakmi v družstve či čate nakazil týmto aj ostatných. Pochod sa rozpadol a nepomohol ani rev. Poddôstojníci výcviku s neho šaleli. Venovali mu enormné úsilie a snažili sa túto jeho závadu do prísahy odstrániť. Všetko bolo márne, po čase rezignovali. Na prísahe síce bol ale vzadu za tribúnou. Musil bol v zásade nepoužiteľný ako vojak. No ale v tej dobe tam musel každý. Pri taktickej príprave mu velí dôstojník : plyn – masku nasadiť, k zemi vojak a zakopajte sa. On sa hodil o zem a začal kopať nohami do zeme. Dôstojník vyvalí oči a upresňuje lopatkou vojak. Musil nereaguje a kope nohami ďalej. Pri streľbách sa s nabitým samopalom otočí dozadu od palebnej čiary a manipuluje s ním. Všetci čo sme stáli vzadu, hodili sme sa na zem. A to ho čakali ešte skoro celé dva roky ZVS.
- Šalena : posádky člnov ktoré chodili slúžiť na styk 3 PO a 2 PO do Kosíh si iste pamätajú na občianku ženského pohlavia známu pod menom Šalena. Vek približne 25-30 rokov. Prichádzala na stanovište zásadne v noci alebo po zotmení od Klížskej Nemej po dunajskej hrádzi na bicykli. Asi nebola celkom normálna keď sa nebála sama chodiť v noci mimo obec. Mala rada vojakov, asi nemala inú možnosť prísť do styku z mladými mužmi. Zdržala sa hodinku dve ale niekedy aj dlhšie. Často slúžila z pohraničníkom na špaku. No a jedného večera sme prišli na noc strážiť Kosihy. Po zotmení prišla Šalena a dala sa do reči zo starším kormidelníkom. Mladší kormidelník bol práve na špaku a striedanie bolo po dve hodiny. Zrazu starší príde za mnou a hovorí mi že, bude s ňou slúžiť do rána na špaku. A keby niečo, ohlási ma. Tak fajn poviem aspoň sa dobre vyspím. Beriem mladého so sebou do člna. Dvaja zaľúbenci vyliezli na špak a zavreli sa v búdke. Ja som si ľahol na lôžko a mladý na sedadlá. Šťastný bol ako blcha. Odrazu otvorím oči. Vonku svetlo, práve svitalo. Posadím sa a vidím staršieho späť na sedadle. Mrknem hore, mladý na špaku. Otočím sa na Dunaj a práve na nás pristáva kontrolný čln z Komárna. Des a hrôza. Kopnem staršieho – vstávaj, berieme zbrane a idem podať hlásenie kontrole. Riadne ma z...al. Videl že, sme obaja sladko spali. No a ešte mal ďalšieho na špaku, tiež spal. Vôbec nereagoval a nezobudil nás. No mierny prúser, dal nás na hlásenie. Ale nejako sme to prežili. Aspoň si kormidelník užil.
- Služba v kuchyni : najodpornejšia vec čo som zažil u DPS bola služba v kuchyni počas výcviku. Ani nie tak samotná práca ale oblečenie čo musel mať človek na sebe. U 3 PO Komárno bol taký zvyk, po vyhlásení rozkazu poobede sa dvaja vojaci odobrali do kuchyne a prebrali službu. Odovzdávajúci sa vyzliekli a predali upotené, mastné a smradľavé montérky novej službe. Ten pocit sa do nich obliecť to bol neskutočný zážitok. Večer som letel do sprchy ale ráno znovu si ich obliekol. No a už iba pretrpieť deň a počkať do výmeny služby. Nosili sa takto dlho až boli ako pogumované. Ostro to kontrastovalo s čistotou kuchyne, dobrou úrovňou stravy a jedálne.
Obraz : v Komárne slúžil práporčík Tužka. Výška cca 160 cm chudej postavy ale zdanie môže klamať. Výborný športovec a maratónsky bežec. Futbalový zápas pískal zásadne v kanadách a v nich aj chodil behávať. Po nástupe do výcviku zistil jeden dôstojník že, kamarát Franto je grafik a maliar. Chcel od neho aby mu namaľoval obraz, akt nahej ženy. Franto dal dôstojníkovi zoznam vecí potrebných k práci. Nemohol maľovať verejne tak dostal aj kľúče od jednej malej kancelárie. Vo voľnom čase sa tam zavrel a pracoval na obraze. Občas sa tam zastavil dôstojník a kontroloval postup prác a tešil sa na výsledok. Tužka však zbadal že, vojak výcviku chodí často tam kam nemá a začal ho sledovať. Jedného dňa zašiel Franto znovu k obrazu a Tužka ho potichu sledoval. Prišiel k dverám a skúša ich otvoriť. Nedali sa, Franto sa zamkol z vnútra. Tužka ťahá za kľučku a volá – otvorte dvere vojak. Nakoniec ich musel otvoriť, Tužka vbehne dnu skontrolovať čo sa tam deje. K svojmu prekvapeniu nájde obraz a na ňom nahá žena. Skríkne, ONI JEBÚ a vyženie Frantu od práce s poučením že, pohraničník má cvičiť a nie maľovať nahé ženy. Na krik pribehol aj zadávateľ obrazu a musel Tužku upokojiť. No komédia.
- Psovodi : neviem ako bolo u iných útvarov na hranici (pamätníci skúste napísať) ale v Medveďove si psovodi po príchode z vychádzky často vodili na izby svojich psov a spali s nimi v posteli. Posledný polrok som býval u nich na izbe. Niekedy mali v posteliach aj 2-3 psov. Pripitý psovod spal a jeho pes mu olizoval tvár. Bolo to aj na západnej hranici ?? Ďakujem za vaše odpovede.
- Brána 1 : hliadky mali príkaz chodiť do a z objektu oddielu malou bránkou. Tá sa zamykala. Všetci si to uľahčovali chodením cez veľkú bránu. Tá sa nezamykala iba zatvárala na petlicu. K otvoreniu stačil bodák. Veliteľ 3. poriečneho práporu major Macz sa to dozvedel. Raz v noci to prišiel osobne skontrolovať. Auto odstavil v obci a pešo prišiel k bráne. Bodákom si je otvoril a vošiel do objektu. Strážny na špaku nemal podozrenie myslel si že, sa vracia hliadka z Mosta. V budove najprv išiel k operačnému. Ten spal v posteli. Zobudil ho. Operačný bol v šoku. Potom potichu pokračoval k dozornému. Ten si čítal knihu a ani nezdvihol od nej hlavu. Iba povedal zbraň máš na stojane zober si ju. Mal dojem že, sa ide striedať hliadka. Major prišiel až k nemu a velil vyhlásiť pohraničný poplach. Dozorný keď zbadal koho má pri stole tak skolaboval. No prúser ako mraky.....
- Brána 2 : niekoľko dní sa chodilo cez malú bránku ale potom sa znovu začalo cez veľkú. O cca týždeň prišiel znovu veliteľ práporu skontrolovať bránu ale už cez deň. K veľkej smole práve vtedy niektorá hliadka veľkú bránu iba privrela ale nezasunula petlicu. Major prifrčal autom k bráne a tá sa mu sama od seba otvorila dokorán. Asi prievanom. Nečakal a vošiel do objektu. A hneď k operačnému. Znovu prúser, krik a pohraničný poplach.
- Rotný Himler : v Medveďove slúžil rotný Himler. Počas služby operačného dôstojníka mu mazáci na jeho odložený kabát doplnili náplecníky o niekoľko peciek, strieborných a zlatých hviezd. Trochu to budilo dojem operetného generála. No a v tento deň prišiel veliteľ práporu na kontrolu. Pred nastúpeným oddielom mu rotný podal hlásenie. Keď zbadal čo má operačný na pleciach išiel major od smiechu do kolien. Himler sa pozrel na plecia, začal koktať a očervenel.
Meno 2 poriečneho oddielu PS Mongolsko bolo výstižné.
ˆ Autor příběhů: Milan Kučera http://www.facebook.com/profile.php?id=100002126110905
Fotografie: Facebook-Dunajská PS http://www.facebook.com/groups/134612816604306/photos/
- Psovodi : neviem ako bolo u iných útvarov na hranici (pamätníci skúste napísať) ale v Medveďove si psovodi po príchode z vychádzky často vodili na izby svojich psov a spali s nimi v posteli. Posledný polrok som býval u nich na izbe. Niekedy mali v posteliach aj 2-3 psov. Pripitý psovod spal a jeho pes mu olizoval tvár. Bolo to aj na západnej hranici ?? Ďakujem za vaše odpovede.
- Služba v kuchyni : najodpornejšia vec čo som zažil u DPS bola služba v kuchyni počas výcviku. Ani nie tak samotná práca ale oblečenie čo musel mať človek na sebe. U 3 PO Komárno bol taký zvyk, po vyhlásení rozkazu poobede sa dvaja vojaci odobrali do kuchyne a prebrali službu. Odovzdávajúci sa vyzliekli a predali upotené, mastné a smradľavé montérky novej službe. Ten pocit sa do nich obliecť to bol neskutočný zážitok. Večer som letel do sprchy ale ráno znovu si ich obliekol. No a už iba pretrpieť deň a počkať do výmeny služby. Nosili sa takto dlho až boli ako pogumované. Ostro to kontrastovalo s čistotou kuchyne, dobrou úrovňou stravy a jedálne.
- Šalena : posádky člnov ktoré chodili slúžiť na styk 3 PO a 2 PO do Kosíh si iste pamätajú na občianku ženského pohlavia známu pod menom Šalena. Vek približne 25-30 rokov. Prichádzala na stanovište zásadne v noci alebo po zotmení od Klížskej Nemej po dunajskej hrádzi na bicykli. Asi nebola celkom normálna keď sa nebála sama chodiť v noci mimo obec. Mala rada vojakov, asi nemala inú možnosť prísť do styku z mladými mužmi. Zdržala sa hodinku dve ale niekedy aj dlhšie. Často slúžila z pohraničníkom na špaku. No a jedného večera sme prišli na noc strážiť Kosihy. Po zotmení prišla Šalena a dala sa do reči zo starším kormidelníkom. Mladší kormidelník bol práve na špaku a striedanie bolo po dve hodiny. Zrazu starší príde za mnou a hovorí mi že, bude s ňou slúžiť do rána na špaku. A keby niečo, ohlási ma. Tak fajn poviem aspoň sa dobre vyspím. Beriem mladého so sebou do člna. Dvaja zaľúbenci vyliezli na špak a zavreli sa v búdke. Ja som si ľahol na lôžko a mladý na sedadlá. Šťastný bol ako blcha. Odrazu otvorím oči. Vonku svetlo, práve svitalo. Posadím sa a vidím staršieho späť na sedadle. Mrknem hore, mladý na špaku. Otočím sa na Dunaj a práve na nás pristáva kontrolný čln z Komárna. Des a hrôza. Kopnem staršieho – vstávaj, berieme zbrane a idem podať hlásenie kontrole. Riadne ma z...al. Videl že, sme obaja sladko spali. No a ešte mal ďalšieho na špaku, tiež spal. Vôbec nereagoval a nezobudil nás. No mierny prúser, dal nás na hlásenie. Ale nejako sme to prežili. Aspoň si kormidelník užil.
- Hod granátom : znovu strelnica v Malackách. Nácvik hodu granátu F-1. Napochodovali sme do bunkra, sedeli na lavičke a mali stiahnuté zadky. Predsa len hod ostrým obranným granátom je trochu riziko. Vždy niekoho vyvolali a o chvíľu sa ozvala rana. Hádzalo sa z okopu na figurínu. Z každej strany bol dôstojník a sledovali cez periskop dopad granátu na plochu. Všetko išlo dobre, vojaci sa striedali až prišiel na rad jeden dobre stavaný vojak. Odistil granát, napriahol sa s rukou mocne dozadu a udrel rukou o výdrevu okopu. Zľakol sa a pustil odistený granát z ruky. Dopadol pod nohy dôstojníka. Jeho reakcia bola blesková, zohol sa poň zreval k zemi a vyhodil ho pred okop. Našťastie pri výbuchu črepiny nikoho nezranilii. Tu už išlo naozaj o život.
- Zimná prevádzka : začiatkom tuhej zimy 1980/81 sa rozhodlo že, všetky člny sa dajú na breh a iba jeden bude na vode pre všetky hliadky. Bazén čoskoro zamrzol a tak čln musel stáť v ústí ramena do Dunaja. Denne sa používal aj v tuhých mrazoch. Chudák čln, táto prevádzka bez údržby a riadnej obsluhy sa na ňom škaredo prejavila. Des a hrôza. Jedného dňa som s posádkou prišiel pre rozkaz do služby. U operačného čakal dôstojník z Komárna. Mal ísť s nami do Kosíh a tam prestúpiť na čln z 3 PO. Po nahodení motorov a výjazde na Dunaj sa začali triasť Z- pohony. Vibrácie sa prenášali na teleso člna. Niečo ako jazda na horskej dráhe. V pohľade dôstojníka som zbadal obavy. Odrazu odpadli v kabíne dvierka od skrinky na potraviny. Potom panel obloženia steny. Čln sa trošku rozpadal ale do Kosíh sme šťastne doplávali. Keď dôstojník presadal na čln 3 PO bolo na ňom poznať úľavu že, v zdraví došiel. Čln onedlho vytiahli na breh a už sa nikdy nepoužíval.
- Muničná bedňa : v dennom rozkaze sa vždy určovali 2-3 vojaci ako nakladačka. Pri bojovom poplachu museli otvoriť hangár a po príchode Tatry k rampe natlačiť na jej korbu dve plechové bedne s kolieskami. V jednej bola munícia, granáty, RPG a podobne. V druhej potraviny a zdravotnícky materiál. Po natlačení na korbu bola povinnosť zavrieť zadné čelo. Raz sa stalo že, sme dlho čakali na Tatru. Nešiel vodičovi nahodiť motor. No hurá už je tu. Presunuli sme ich na auto a bežali sa ustrojiť. Korbu sme nezavreli. Keď podali hlásenie veliteľovi ten predstúpil pred oddiel a začal revať. Reval asi 10 minút. Najskôr sme nechápali čo sa deje. Odrazu velí, oddiel čelom vzad. Skoro sme odpadli. Oba kontajnery ležali na zemi hore kolesami. Ako vodič pridal plyn autom trhlo a bedne mu zbehli z korby. No a rev ešte pokračoval. Potom musel prísť žeriav a bedne otočiť. Obsah vybrať, skontrolovať, naložiť na Tatru a presunúť do hangáru a materiál znovu uložiť. Pre jednu minútu sme mali zamestnanie na pol dňa.
- Búrka : raz v lete sme odplávali slúžiť na noc do Kosíh. Po príchode na stanovište za začala naša služba. Striedali sme sa po dve hodiny. Dve na brehu v malom špaku, dve v člne pri vysielačke a dve ako spiacu. Tesne pred zotmením začala búrka z bleskami. Odvolal som strážneho zo špaku do člna. Zotmelo sa, silne pršalo a okolie sa osvecovalo bleskami. Zrazu zbadám dve postavy na brehu pod špakom. Krčili sa pod ním. Otvoril som dvere na člne a revem, choďte preč lebo Vás zabije blesk. Oni nič tak volám poďte sa schovať do člna a kývam rukou. Zbehli na pontón a vliezli dnu. Zatvorili dvere a vravia danke. Stuhol som a pýtam sa z Nemecka ? A oni: áno zo západného. Skoro som odpadol. No predstava ako si sedíme traja pohraničníci a dvaja Nemci z NSR spolu v člne Pohraničnej stráže a prísť kontrola tak ma asi zavrú. Robili splav Dunaja a chceli sa schovať pred búrkou. Po skončení búrky a ich odchode bolo ten kameň čo mi spadol zo srdca počuť dosť ďaleko.
- Cisterna : na brehu Dunajského ramena stála nepojazdná Tatra 111. Slúžila ako cisterna pre člny z benzínom Super 96. Ak bolo potrebné ju natankovať alebo pred veľkou vodou ochrániť musela z oddielu prísť iná Tatra a pomocou tyče je odviezť. Dunaj vedel stúpnuť o niekoľko metrov aj za pár hodín. Po dažďoch začala stúpať voda a hrozilo zaplavenie cisterny. Technik oddielu žiadal veliteľa o vyslanie Tatry a jej odtiahnutie na hrádzu. Odpoveď ho nepotešila. Vraj nech nerobí paniku, určite sa nič nestane a voda tak nestúpne. Jeho protesty nepomohli a tak rezignoval. Ráno po východe slnka sa zišli s veliteľom na moste a v údive hľadeli dolu. Cisterna celá zatopená, trčali jej z vody iba vršky vzdušníkov či ako to nazvať. A to bola iba pred dvoma dňami natankovaná. Našťastie sa voda dnu nedostala a aj Dunaj už iba klesal. Veliteľ nemohol zhulákať technika a tak bol radšej ticho.
- Žumpa : jedného teplého augustového dňa sme sa z kamarátom Tesařom potulovali po útvare ( mali sme HV). Zrazu vraví, poďme sa na niečo pozrieť. Za objektom kuchyne sa nachádzali dve prepojené žumpy. Dávno sa už nevyviezli a boli zaplnené po okraj. Tekutá zložka odtekala do močiara a ich obsah mal konzistenciu medu. Frantu osvietil úžasný nápad. Zašiel do kuchyne pre tehlu kvasníc a vrhol ju cez otvor dnu. Kvasnice s mľasknutím zmizli v ich obsahu. Natešený navrhol prísť sa pozrieť o dva dni. Nebolo treba tak dlho čakať. Teplé počasie a dostatok živín pod povrchom spôsobili erupciu ako nejaký vulkán. Žumpy vyvrhovali svoj obsah do okolia a zdesený kuchári bežali za operačným nahlásiť problém. Výsledok bol: Ja určený ako veliteľ voza s traktoristom sme vyvážali ich obsah mimo objekt a upokojili ich rozbúrené vnútro. Smrad sa za nami tiahol ako sopeľ. Pekne som sa Frantovi poďakoval.
Žádné komentáře:
Okomentovat
Děkuji za vaše komentáře.
Vulgární a dehonestující příspěvky budou smazány.