Noční událost na rotě PS Poštorná v prosinci 1977.

Co se také mohlo stát za tuhých mrazů. 

V emailové poště jsem měl následující vzkaz:
Ahoj. Volám sa Peter a v rokoch 1977-79 som absolvoval dvojročnúZVS u 25rPS Poštorná ako psovod smečky Šaryk-Šéf.
Posielam jednu z mnohých spomienok ktoré sa mi prihodili.
Příběh z prosince 1977 samozřejmě velmi rád publikuji a děkuji autorovi za zaslání textu i fota. Plné jméno i mail adresa je v "redakci" Pohraničníka a na Peterovo přání  je nezveřejňuji.


Bol to taký obyčajný decembrový  deň roku 1977 na pohraničnej rote.Všade už bolo cítiť Vianočnú atmosféru,  vyzdobená bola jedáleň a na PVS-ke stála vysoká jedlička,ktorú práve ozdobovali vojaci prvého ročníka a mazáci postávali okolo.
Ja ako starší rajonista som sa chystal na nočnú Dyju. DDR mal veliteľ roty a úkoloval nás: "Vydávam rozkaz k OSH ČSSR, osa postupu od roty smerom cez trať k Mitričovej a Vadasovej hájenke,Zátopolím cez Pašerák s prieskumom po oboch stranách s využitím sl.psov až na OPK a potom cez Nemecké lúky pred týlovou signalizáciou na betón a po brehu Dyje ku stanovišti. Budete ako SH na stanovišti Dyje až do rozvidnenia a vystrieda vás denná zostava,v prípade skratu bude psovod zo psami zasahovať za DZ a člen bude na stanovišti presvecovať okolie svetlometom. Z roty bude vyslaná PoH ktorá preverí daný úsek pred DZ". Ešte nezabudol zdôrazniť,vojenské vystupovanie,bojové chovanie,nič nepodcenovať na všetko reagovať a všetky poznatky hlásiť.

Po vyjdení z budovy som zamieril ku kotcom pre psy,za rohom som skúšal vysielačku,psovodi používali R-20-tky: "SEMITA, tu SEMITA 85 ako ma počuješ?" a z vysielačky sa ozvalo: "SEMITA 85, zde SEMITA, slyším tě za pět",spojenie bolo v poriadku, tak som mohol pokračovať už aj so psami k bráne ktorú nám pohotovo otváral DR.
Toho roku bola zima bez snehu, boli tzv.holomrazy. V ten deň teplomer na okne ukazoval pri odchode z roty -21°C. Prieskum na ose postupu bol negatívny, iba na OPK sme zo strážnym na moste prehodili zopár slov o tom,že aká je zima a my musíme ísť „ kapať “ na Dyju.

Po predaní služby na stanovišti,denná rýchlo zmizla na rotu a my sme zahájili stráženie z nočného stanovištia,ktorým bola zastrešená železná búdka s otvorom okien a dverí bez skiel, s lavicou tesne pri brehu nad hladinou rieky, v popredí bola „houpací“ lávka s tromi svetlometmi svietiacimi ďaleko proti proti prúdu,druhý breh už patril Lánom.Občas sme presvedcovali okolie svetlometom na stojane,ktorý mal jednu nevýhodu a to zapínanie.Slúžil na to vypínač TÁHNI-ZAPNI a STLAC-VYPNI, no pri potiahnutí vypínača a následnom zapnutí sa ozvala rana ako zo samopalu, okolité lesy vrátili štvornásobnú ozvenu a susedné stanovištia to považovali za výstrel.Neraz sa stalo,že z Lánov zo stanovišťa Spáleňák (Spálená Cesta) keďže sme boli snimi na styku volali na našu rotu a hlásili,že od stanovišťa Dyje počuli výstrel, to bolo potom ťažké vysvetľovať,že to bol svetlomet.

Služba prebiehala v pokoji a pohode až na to,že bolo trošku zima,ale na to sme mali na kolenách deky.Bola krásna viditeľnosť až k lomu, kde sa v pravom uhle zatáčala SiS smerom ku stanovišti 4/2 svietila na stĺpe lampa,ktorá tam bola nainštalovaná pred tromi rokmi, keď sa tam podhrabali dvaja narušitelia.
Zaujímavosťou bolo to,že ľavý úsek od rieky Dyje nezačínal č.1 ale dvojkou. Keď som prišiel ako nováčik na rotu,tak vzadu pri PD (překážková dráha) v rohu na dvore bol asi päť metrový cvičný úsek SiS,že vraj ľavá 1 a mazáci sa ma pýtali: "vieš kto ten úsek preveruje v prípade skratu?" a vzápetí mi aj odpovedali,že: "Franta Medek se svojími prasatami",to bol vojak ktorý mal na starosti PZH :-)

Asi okolo desiatej hodiny sa ozvalo pojítko a dozorčí SP nám oznamoval,že skočila ľavá 2,to bol ten najblišší úsek od nás a na demarkačku by si aj kameňom dohodil. Ja so psami som sa presunul za dráty a po zapnutí svietiacich obojkou som psi pustil na volno,utekal za nimi a zároveň presvecoval baterkou KP (orný,tzv.kontrolní pás).
Člen hliadky medzitým zapol svetelnú bariéru na prekrytí a svetlometom presvecoval okolie. Hliadka zo stanovišťa 4/2 sa premiestnila na demarkačku na prekrytie a na stlpoch zaujala pozície. Na stlpoch boli pribité stupačky na ktoré si vystúpili vojaci,to kvôli psom, aby ich nepohrýzli.

Po prebehnutí ľavej dva som nezistil nič a ani psy nezachytili žiadnu stopu.Výsledok som zahlásil vysielačkou na rotu: "SEMITA, tu SEMITA 85,  102 L negatívna", pri vysielačke už bol veliteľ a odpovedal: " SEMITA 85, zde SEMITA, rozumím". V tom momente už pred dráty prichádzala PcH (poplachová hlídka) na UAZe, vyskočil pes so psovodom a začalo preverovanie. Asi po 100 metroch sa vo vysielačke ozval hlas šoféra z UAZu: "SEMITA,zde SEMITA 25, 102L pozitívna,rozstrihnutý drát na SiS, stopa v KP nezistená", z roty sa ozvalo: "SEMITA 25, zde SEMITA, rozumím a vyhlasuji pohraničný poplach", potom nasledovali pokyny pre mňa za drátami a pre poplachovku o poriadny prieskum a opätovné preverenie úseku,no ani opätovné preverenie a prieskum nepriniesol nič nové,psy nezachytili žiadnu stopu.

Na rote bol vyhlásený pohraničný poplach a samozrejme aj na susednej rote Lánoch, prekrytie prišli poslniť ďalší vojaci.Urobil sa prieskum na obrovskej ploche a nepriniesol žiadny výsledok.
Rozkaz znel vyčkať na mieste,že príde z brigády zo Znojma nejaký špecialista a tak sme čakali celú noc až do rána.Ráno o piatej prišiel špecialista zo Znojma, mrkol sa na ten drát a vyhlásil,že praskol od tuhej zimy :-)
Takže niekedy si aj matka príroda s nami pohrala.
Po príchode na rotu nás ešte veliteľ „sprdol“ ,že: "Hoši čo ste to tam zase vyváděli". 

(C) Autor příběhu: Peter ze Slovenska.

FORUM PS OSH: 
http://forum.lide.cz/forum.fcgi?akce=forum_data&auth=&forum_ID=47832  

FACEBOOK: 
http://www.facebook.com/group.php?gid=326442737125&v=wall&ref=nf