NEČEKANÁ NÁVŠTĚVA.

Aneb co se přihodilo na piketu. 

Stalo sa to niekedy na rozhraní mesiacov september a október. Jelenia ruja už prebiehala v plnom prúde čo sa aj patrične odzkadľovalo na potrhaných drátoch SiS a následnej reparácií,väčšinou rotnými spojármi a ženistami,ktorý prichádzali hlavne nočnou hodinou riadne nazlostení a dotyčnému paroháčovi sľubovali pomstu zastrelením,no ten sa vždy stačil včas vypariť a tak nikdy nedošlo k naplneniu ich sľubov :-)

Ja ako „mladý“ vojak prvého ročníka som mal mať nočnú práve na jednom takomto stanovišti,ktoré nieslo názov podľa neďalekého HM 10/42. Tým stanovišťom bolo teda vojakmi jednoducho nazývané Štyri Dva. V ten deň bola veľká hmla a viditeľnosť bola sotva na päť metrov.Na tomto stanovišti bol piket postavený na železných pilotoch vo výške asi jeden a pol  metra nad zemou z dôvodu častých záplav.Nočná hliadka si sama z roty nosila proviant,ktorý pozostával z 20 l várnice s pitnou vodou, jedného pecňa chleba, jedného litra sirupu a jedného kg sádla.

Bolo samozrejmosťou,že to všetko niesol „mladý“ teda ja.Bol som doslava ovešaný ako vianočný stromček,ešte okrem toho som mal samozrejme svoju výstroj, výzbroj a na vodítku dvoch psov.Ani neviem ako som prešiel tie 2 km od roty po betón,tam bola brána v týlovej signálke,ktorú musela prísť otvoriť hliadka zo 4/2,samozrejme ak mali dennú mazáci tak sa nikto nemal k činu.,vlastne nikomu sa nechcelo zbytočne ešte chodiť 300 m tam a 300 m naspäť,neraz sa od piketu ozvalo: „ mladý preleť “ :-)



Po príchode na stanovište bolo nepísaným pravidlom,že mladý „stiahol“ piket,uhrabal okolo špaku a vyletel na špak na ktorom bol až do rána. Ráno sa to samozrejme zopakovalo v opačnom poradí,ale stým,že na rotu sa už nemuselo nič niesť a na rote Vás už čakal dozorčí s ďalšími rajónmi,ale myslím,že tým prešiel každý.

Vráťme sa však k samotnej službe po príchode na 4/2. Po zahájení stráženia zo špaku pre slabú viditeľnosť z hmly nebolo potrebné používať svetlomet na presvecovanie okolia. Na špaku bol malý vypínač,bol to vlastne zvonček ktorý slúžil na komunikáciu s piketom,samozrejme v tom čase bol nefunkčný a tak na upozornenie sa používalo uhlie alebo kamienky ktoré sa hádzali na strechu piketu.

Bolo to niekedy po polnoci keď zničoho nič sa rozštekali psi,ktoré som mal predpisovo umiestnené v kotci za drátami a ktoré pri zavechtrení cudzej osoby nikdy nezvykli štekať,ale svoju nevôľu zvykli vyjadrovať iba ostrým vrčaním,aby neprezradili svoje stanovište tak boli vycvičené.Štekali iba v tom prípade,keď som ja nereagoval na vrčanie a vtedy už naozaj musel byť na blízku niekto cudzí.
V prvom momente mi napadlo,že sa vracia náš starý známy jeleň,ale mi bolo divné,že som ho nepočul trúbiť.Vždy sa totiž ohlasoval svojím povestným trúbením už z dialky.Ako som najlepšie vedel tak som namáhal svoj zrak a sluch,ale nič podozrivého som nezachytil.Psi sa nedali utíšiť a asi po piatich minútach som počul kroky,ale pre hustú hmlu som nič nevidel.Začal som hádzať kamienky na strechu piketu,ale bez nejakého efektu z piketu nikto nevychádzal.

Vtom som zbadal v hmle približujúcu sa postavu oblečenú do svetlého balonového plášťa a s čapicou tej istej farby na hlave. Zvolal som: „Stoj, zvolanie!“
Ako dobre vieme tí čo sme slúžili na čiare,že na každý operačný deň bolo určené heslo ktoré sa skladalo z dvoch častí,prvou časťou zvyčajne bývala zbraň,alebo jej časť,poprípade nejaká časť výstroja a druhou časťou hesla bolo vždy mesto začínajúce sa vždy začiatočným písmenom prvého hesla. V praxi to vypadalo tak,že keď ste niekoho staval tak ste zvolali „STOJ, ZVOLANIE“ stavaná osoba odpovedala prvú časť hesla napr.Sumka a zvolala „OHLAS“ to bola výzva na druhú časť hesla, ktorú ste musel povedať vy napr.Sučany.
Tak ako som zo špaku zvolal:  „Stoj, zvolanie“ v tom momente sa tá dotyčná osoba rozbehla smerom ku mne. V tom momente som si uvedomil,že keby to bol narušiteľ tak pri počutí štekajúcich psov by to bol už dávno veľkým oblúkom obišiel a nie sa ešte rozbehol smerom proti mne,vystrelil som do vzduchu varovný výstrel a v tom sa na pikete rozleteli dvere a dotyčný ostal stáť z rukami nad hlavou.


Nakoniec sa všetko vysvetlilo a ukázalo sa,že to bol kpt.Strouhal z našej roty,ktorý prišiel na previerku priamo z domu,čo nebolo zriedkavosťou.Na týlovej signalizácii obalil kabátom dráty roztiahol ich a cez vytvorenú medzeru prešiel bez skratu na druhú stranu.
No, bol to starý hraničný vlk, u vojakov veľmi obľúbený,hranicu poznal do detailov, tak vedel ako na to. No a ja som dostal pochvalu, a od mazákov kopu rajónov... takže aj takýto býval život „mladého“ vojaka...



(C) Autor příběhu: Peter ze Slovenska.

Fotografie: http://www.vojensko.cz/21-rps-postorna