14. srpna 2013

Pokus o násilný přejezd hranice autojeřábem.

Na Bielu sobotu 28. apríla 1970 sa trojica bratislavských mladíkov rozhodla emigrovať do Rakúska. Anton M., Marián P. a Marián B. (prví dvaja mali sedemnásť, tretí devätnásť rokov) sa rozhodli použiť ťažké stavebné vozidlo, ktorým chceli preraziť štátnu hranicu.
Pretože v predchádzajúcom období sa v tomto úseku uskutočnili viaceré pokusy o násilné prerazenie hranice dopravným prostriedkom, vedenie pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc rozhodlo o výmene obyčajnej závory za pevnú oceľovú so systémom kladiek a lán, ktoré sa v prípade nárazu napli. Konštruované boli tak, aby zabránili prerazeniu akýmkoľvek dopravným prostriedkom.

V nočných hodinách chlapci odcudzili z Národného podniku Doprastav stavebný autožeriav na podvozku Tatry 138. Stavebná technika, ktorá sa v tom čase používala pri stavbe Mostu SNP, bola z dôvodu Veľkonočných sviatkov odstavená a nestrážená priamo na stavenisku. 


  Cez Starý most sa dostali s autožeriavom na Viedenskú cestu a pokračovali smerom k hraničnému prechodu Berg. Pred signálnou závorou stáli príslušníci pohraničnej stráže, ktorí svetlom i rukami požadovali, aby vozidlo spomalilo. Chlapci nezastavili, prerazili závoru a pokračovali smerom k priestoru colnice. Hliadka pri signálnej závore okamžite vyhlásila poplach. 
  Autožeriav v rýchlosti okolo 80 až 90 km/h (rýchlosť bola odhadnutá pri vyšetrovaní prípadu, paradoxne najvyššia konštrukčná rýchlosť uvedeného vozidla bola iba 71 km/h) prišiel do priestoru colnice, kde colníci práve kontrolovali juhoslovanský autobus s turistami.
Hraniční přechod Petržalka - Berg v noci.

Ako colník v tom čase slúžil Jozef Gál. Ten si na ten okamih spomína takto: „Pamätám si to dodnes, bolo to krátko pred Veľkou nocou. Boli tri hodiny desať minút ráno a s kolegami sme kontrolovali juhoslovanský autobus. Odrazu sa zo slovenskej strany ozval rev a piskot, ako keď niečo nasáva vzduch. Objavili sa svetlá a niečo veľké sa valilo na colnicu. Nevedeli sme ešte, čo sa deje, ozvali sa sirény a všetci utekali preč.“
Keď pätnásťtonový kolos pokračoval ďalej, príslušníci pohraničnej stráže spustili na vozidlo streľbu z automatických zbraní. Auto narazilo do železnej závory a betónových podstavcov. Náraz bol taký silný, že vytrhol motor z vozidla a ten preletel na rakúske územie. Kabína auta bola zdemolovaná. Náraz zničil aj oceľovú závoru. 

  Na zadržaní vozidla sa podieľali piati príslušníci pohraničnej stráže, pričom každý vystrelil na prenikajúce auto jednu dávku z automatickej pušky. Všetci traja chlapci utrpeli pri náraze a streľbe početné zranenia. „Neviete si predstaviť, koľko tam bolo krvi. 
  Chlapcov sme vykliesnili z auta a v momente sa tam objavili rakúski novinári, televízie, fotografi. Pre nich bol príbeh chlapcov, ktorí chcú utiecť do slobodnej zeme, bombastickou vecou. Chlapci boli postrelení, zranení, ale žili. Kričali, plakali, volali o pomoc,“ opisuje Jozef Gál vtedajšie udalostí.
Zranení chlapci boli prevezení do vojenskej nemocnice v Bratislave. Príslušníci pohraničnej stráže dostali od nadriadených tradičnú odmenu za službu vlasti – hodinky. Jozef Gál sa rozhodol po tomto zážitku odísť z hraničnej colnice a stal sa zamestnancom colnej pátracej služby.






ZAJÍMÁ VÁS VÍCE ?

1 komentář:

meryxxx řekl(a)...

Dnešní systém bych nazval BDT


Bankovní demokradská totalita
A jestli tady někdo mluví o drátech na hranicích tak bych rád připomněl dnešní kamerový systémy,to jsou "dráty" (skleněná opona) obludných rozměrů!