Humoresky od Dunajské Pohraniční stráže.


Komárno – Medveďov 1979/1981.   



Služba v ozbrojených silách všeobecne a u PS konkrétne, nebola len o vzorných vojakoch a splnených úlohách, ale aj o mimoriadnych udalostiach, prúseroch a zlyhaní vojakov či dôstojníkov. Hlavnú úlohu tam hral často alkohol.  No, nebude to radostné čítanie, ale aj takéto sa dialo u DPS.

1. Smädný strážny : jedného dňa večer sa strážny na stanovišti Most rozhodol trochu sa ohriať a niečo si vypiť. Otvoril závoru na ceste k mostu cez Dunaj a samopal oprel o stenu strážnej búdky (nemala dvere). Pohostinstvo nebolo ďaleko iba cca 100 m. Išlo o obľúbený bufet druhej cenovej skupiny. No ale smola, ako tak popíja prišla z práporu kontrola a našli opustené stanovište. Zobrali z búdky zbraň a hľadali hliadku. Ďaleko ani nemuseli ísť. Stretli sa pri barovom pulte. Vojak dostal želiezka na ruky a cestoval z eskortou do Bratislavy. Posedel si v base. Šťastím bolo že, nik cudzí nevzal zbraň a náboje.

1. Alkohol a zbraň : počas mojej hliadky na stanovišti Most som počul zo smeru 2 PO streľbu. Zobral som do ruky ďalekohľad a uvidel z brány oddielu vybehnúť práporčíka Nemčoka a následne kľučkovať po ceste smerom k obci. Počet výstrelov bol cca 3. Po skončení služby a príchode na oddiel som zistil že, pomocník dozorného pod vplyvom alkoholu vzal zo stojana poplachovej hliadky zbraň,  zasunul zásobník a obtiahol. Z cca 1,5 vystrelil na p. Nemčoka. Našťastie dozorný zbadal čo sa deje a rukou udrel zhora do hlavne. Výstrel skončil v dlážke. Nemčok začal bežať von a vojak napriek snahe dozorného vystrelil ešte dva náboje. Následne bol odzbrojený. Odviezli ho do Komárna na prápor. Sabinov nedostal,  iba nejakú basu. Jeho otec bol vojenský prokurátor. No ako to nazvať možno pokus o vraždu???

1. Operačný na motorke : počas služby operačného dôstojníka sa poručík B.... opil. Večer sa vrátila hliadka na motorke a odstavila ju pred budovou. Ako sa operačný motkal pri vchode zbadal ju tam stáť. Naštartoval si ju a začal sa voziť po dvore. Ako tak robil kolečká nejaký dobrák mu otvoril dokorán hlavnú bránu. Keď zbadal voľnú cestu neváhal a vyrazil von z objektu. Po odchode cca 20:00  sa za ním brána zavrela. Vrátil sa nadránom po niekoľkých hodinách už značne vytriezvený. Vôbec nadal na sebe poznať že, opustil oddiel a svoju službu. A zároveň mal šťastie že, neprišla kontrola.

1. Svetlice a náboje : k obľúbenej činnosti niektorých pohraničníkov na hliadke (nuda – monotónosť) bolo rozoberanie svetlíc z brašny. Po vybraní vnútra sa dnu dali handry a kamene, hlina a vršok sa znovu zavrel. Z vonku sa nič nedalo poznať. Z nábojov sa vyberal prach tak bolo dosť možné že, v prípade nutnosti mohla zlyhať zbraň. Určite to nebolo správne a bezpečné. Výkonný sa to dozvedel a chcel tento stav preveriť. Zašiel za hliadkou na Moste. Pojítkom zavolal na oddiel že, sa bude strieľať a velil hliadke vystreliť svetlicu. Vojak nabil signálnu pištoľ, zdvihol ruky nad hlavu a stlačil spúšť. K ich  údivu z hlavne vyletel oblak prachu, handier a drobné kamene. Okamžite nariadil kontrolu svetlíc a munície. Svetlice bolo treba vymeniť temer všetky a i mnoho nábojov do samopalu bez prachu. Rozum sa zastavoval nad konaním niektorých vojakov.

1. Telesná zdatnosť :náhodne sme zistili že, vo voľnom čase (nepliesť si z vychádzkou) je možné v rámci zvyšovania telesnej zdatnosti požiadať o beh po hrádzi mimo oddiel. Najlepšie v malej skupine. Bežali sme najčastejšie smerom na Pálkovičovo (Sap). V pohostinstve dali nejaké pivko a išli späť do Medveďova. Všetci boli spokojný. Dôstojníci a aj mi.

1. Čln na brehu :v službe na 24 hod. v Hrušove pred svitaním sme sprevádzali rakúsku loď proti prúdu. Činnosť dosť monotónna, tak som si ľahol na lôžko v člne a zaspal. Čln riadil starší kormideľník a asistoval mu mladší. V úseku rkm 1828 sa rozhodol že, zájdedo ramena na maďarskej strane. Zabudol ale že, vchod doň je na spodnej strane piesčiny a v plnej rýchlosti to napáli na štrkovú lavicu. Čln vyletel do vzduchu a dopadol asi 10 metrov od vody. Teda voda tam bola ale iba 5 cm. Z pohony náraz iba zdvihol a zdochli motory. Asi minútu som nechápal čo sa udialo. Kormidelník si trhal vlasy a nariekal. Mladší v šoku sedel v kresle. Po zhodnotení situácie som navrhol vykopať kanál (vedrom) a čln dať znovu na vodu. Možno sa to aj dalo dokázať ale akúkoľvek veľkú jamu sme vykopali okamžite sa znovu zaniesla. Po hodine sme to vzdali. Nedalo sa. Inak čln vážil 1,5 tony. Zavolal som vysielačkou na 2 PO nahlásil nehodu a taktne pomlčal ako sa to stalo. Maslo na hlave  som mal hlavne, ja veliteľ hliadky. Vyhovoril som sa na lokálnu hmlu. No veľmi mi to nežrali. Z polohy člna a vzdialenosti od vody im to bolo jasné čo sa asi stalo. Sťahovanie druhým člnom nebolo úspešné a musela z Gabčíkova prísť loď Povodia Dunaja lanom nás stiahnuť na vodu. Za dva dni som išiel do Komárna na prápor. Výsluch viedol sám mjr. Macz. Odmietol moje vysvetlenie a rozhodol takto. Zo starším kormideľníkom sme si vymenili funkcie. On sa stal veliteľ a ja kormideľník. No komédia. Po 1,5  mesiaci ma menovali znovu veliteľom ale už s inou posádkou.

1. Granát : na oddieli sme mali absolventa. Ten v podstate nič nerobil, motkal sa po útvare a občas mal operačného. Inak neškodný. A na neho môj kamarát čatár Tesař pripravil prekvapenie. Zohnal obranný granát F-1. Samozrejme bez náplne. K tomu cvičný zapalovač. Granát vyzeral hodnoverne. Strčil si ho do vrecka, rozstrapatil vlasy, prskol vodu na tvár a z výrazom šialenca vyrazil za absíkom. Našiel ho v kuchyni jesť polievku. Sadol si k nemu a viedol nesúvislé reči. Zrazu mu vraví, odchádzam a teba beriem zo sebou. Absík nechápal. Čatár z vrecka vytiahol granát a prst dal do poistky. Šialenca hral dokonale. Absík stuhol a ani nemukol, iba civel na stôl. Pochopil, tak tu zomrie. Čatár povedal tak už ideme a vytiahol poistku. Granát položil na stôl, pliešok odletel a o 3 sekundy sa ozvalo tiché puk. To už nečakal a utekal preč. Absíka kuchári museli omývať vodou. A asi si aj menil spodné prádlo.

1. Vratné fľaše : v Medveďove bol zvyk likvidovať fľaše od vína a piva prehodením cez plot do bažiny za strelnicou. Časom sa ich tam nazbierali  kvantá. Plávali si na hladine. Veliteľ útvaru sa jedného dňa rozhodol previesť kontrolu oplotenia. Kontroloval plot až prišiel k strelnici. Pozrel cez plot a keď zbadal kvantá fľašiek za plotom normálne sa zhrozil. Po chvíli vydal rozkaz. Priniesť loďku a fľaše od vína a piva (vratné) pozbierať a ostatné rozbiť aby sa potopili. Tak sa aj stalo. Fľaše nosili podľa jeho  rozkazu do objektu k rampe a tam ich museli umývať. Bolo ich fakt veľa a keď tu zrazu na bráne kontrola z Komárna. Veliteľ začal koktať, stým nerátal. Ťažko sa mu to vysvetľovalo....

1. Špacír : v Medveďove slúžil práporčík Prochádzka (Špacír). Nik ho nebral vážne, nemal žiadnu prirodzenú autoritu. Jediné čo vedel bolo buzerovať mladých vojakov. Preháňať ich, dávať nezmyselné rozkazy a podobne. Velitel práporu mjr. Macz sa to dozvedel a osobne ho prišiel poriešiť. Pred nastúpením oddielom mu dal otázku či treba zvyšovať telesnú zdatnosť a disciplínu u mladých vojakov. Odpovedal kladne. Strašne ho zdrbal a nariadil mu chodiť na pešie hliadky s hliadkami dovtedy kým pochopí svoju úlohu u DPS. Predstavte si keď išiel s hliadkou prevziať rozkaz ako sa tváril. Potom už dal mladým pokoj.

1. Spoločenský dom : v Komárne na 3PO slúžil môj kamarát. Slúžil dozorného útvaru a prišla mu chuť na pivo. No čo ho asi napadlo. Šnúry dal do vrecka, pomocníka zobral zo sebou a išli do mesta navštíviť Spoločenský dom. Sadli k pivu. Po čase začali niekomu chýbať. V objekte ich nenašli, tak pátranie presunuli do mesta. To bolo zase kriku a revu...

1. Major Czáky a alkohol : majora Czákyho si ja pamätám ako čestného a dobrého človeka. Dôstojník telom i dušou, vždy vzorne ustrojený. To čo vyžadoval od vojakov aj sám dodržiaval. No i takýto dôstojník zlyhal. Raz počas víkendu slúžil ako operačný na oddiely. K bráne prišla čierna panská volga a z auta vystúpil predseda MNV Horného Baru. Volal Czákyho na nejakú oslavu. Najskôr nechcel ísť ale nechal sa ukecať. Zavolal si čatára, odovzdal mu pištoľ a velenie nad oddielom stým že, sa  čoskoro vráti. Po jeho odchode všetci čo nemali službu tiež odišli do bufetu na Most dopriať si liehové nápoje. Večer sa vrátili a do rána bol pokoj. Czákyho priviezli na druhý deň okolo 8 hodiny v strašnom stave. Hneď sa odtackal do kancelárii a nebolo ho niekoľko hodín. Po vytriezvení išiel za čatárom na operačku a dal zvolať oddiel na dvor. Pred nastúpeným oddielom spáchal sebakritiku a povedal že, sa ho toto zlyhanie strašne mrzí. Ešte dobre že, sa nezastrelil.

Vozduch prelet : každé leto chodilo lietadlo Slovairu postrekovať ramená a lesy proti komárom. Z colnice na druhom brehu si vybavili že, preletí aj na maďarskú stranu a postrieka okolie colnice. Nahlásili to aj na oddiel. Mali súhlas. No mjr. Czáky vyšiel na dvor a pozoroval čo spraví strážny na špaku. Po návrate lietadla späť na našu stranu si vojačika zavolal dolu a oznámil mu že, z dôvodu nenahlásenia preletu ide na 21 dní do basy. Vojak trochu oponoval ale Czáky mu povedal že, predpisy sa majú dodržiavať. No guma jak remeň....

1. Zásah : mazáci ukradli z objektu auto príslušníka VKR. Cez bránu vyšli von a ich cesta viedla smerom na Gabčíkovo. Cestou ich zastavila hliadka VB. Na dotaz kam idú odpovedali – na zásah. Policajtom to bolo divné že, na aute s civilnou značkou a išli ich sledovať. V ďalšej obci ich našli už na zábave. Nasledoval trest basa...

Guľlomet : Raz prišla kontrola z Prahy z Hlavnej správy PS a OSH. Po príchode pískli bojový poplach. Dvaja vojaci mali za úlohu po vyhlásení poplachu bežať do zbrojárky pre guľomet a ostré náboje. Na okraji 2 PO bol podstavec a tam plniť úlohu protivzdušnej ochrany objektu. Vybehli len v pyžame, nasadili guľomet na stojan a utekali sa obliecť a dostrojiť. Kontrolný orgán našiel v postavení guľomet bez obsluhy a skoval ho. Vojaci po príchode na miesto zistili že, zbraň tam nie je. V duchu si už balili veci do Sabinova. Skončilo to revom, zvyšovaním telesnej zdatnosti a podobne. Obsluha mala nejaký čas zastavené vetry a vychádzky.



Iste každý čo bol na ZVS a je jedno či u PS, alebo ČSLA mal podobné zážitky.
Ale na koniec jeden čo som počul od svojho otca vojaka z povolania. Pri cvičení na  Libave sa jeden dôstojník opil a pred nastúpeným útvarom si sadol do prachu na zemi a nahlas plakal že, jeho žena nechce s ním mať pohlavný styk :-)





© Autor příběhů: Milan Kučera 
http://www.facebook.com/profile.php?id=100002126110905


Fotografie:  Facebook-Dunajská PS http://www.facebook.com/groups/134612816604306/photos/