Граница-ostraha státní hranice SSSR-ČSSR .

Рассказы пограничников о службе и не только.

 Rozhovory s bývalými sovětskými pohraničníky.  

S.Ivanenko (podplukovník)

- Čo poviete na názor, že hranica medzi ČSSR a ZSSR bola niečo ako malá železná opona aby ľudia neušli do Československa a na západ?

- Nie je to tak. Táto hranica vznikla keď sa na západ prebíjali Banderovci, počuli ste niečo o Chromenkovciach, ktorí sa prebojovali cez Slovensko a Moravu a dostali sa do Rakúska? Myslím, že starí československí vojaci vám porozprávajú veľa zaujímavých veci o tomto období. Ďalšia dôležitá príčina – kriminalita v ZSSR po vojne. Za bývalého režimu sa tvárili, že niečo také neexistuje, ale opak bol pravdou. Po druhej svetovej do rúk kriminálnikov sa dostal kopec zbraní. V Odese sa s nimi bojovalo za použití guľometov a obrnených vozidiel. Na Sibíri ozbrojené bandy obliehali mestá atď. Keby sme nevytvorili hranicu, tak by ste mali v ČSSR tak strašnou kriminalitu, že si nemôžete predstaviť. Terajšie ruské a ukrajinské gangy v ČR sú nič oproti tomu. Otvorte hranice, keď vám vadí opona a sledujte čo sa stane!

Ďalej – aby ušli na západ.

Pre tých, čo chceli ujsť na Západ, táto cesta bola nebezpečná. Zvyčajne nato používali fínsku a tureckú hranicu. Môžete si predstaviť čo to je trepať sa cez celé Československo na Západ? Do Československa tiež nemohli ujsť – hneď by ich vrátili naspäť.

- Slováci natočili film BORDER  http://www.border.sk/ kde môžete počuť toto:

Pán Tóth zo slovenskej strany dediny rozpráva:

„Keď sme boli malé deti, vojaci nás lákali na cukríky k hranici. Potom nás odovzdali na úrady a za úspešný zásah na čiare dostávali opušťáky. Každý chcel z tohto blázinca vypadnúť. Ku koncu osemdesiatych rokov sme vždy, keď sme sa vracali zo zábavy, prišli ku hranici. Najprv sme ale zistili, či je vo veži ozajstný vojak, alebo taká ušitá bábka navlečená do uniformy, ukrajinský hraničiari ju tam dávali, keď išli piť. Ak bola vo veži bábka, obrátili sme sa chrbtom k hranici, a cúvali sme po vyhladenom piesku až k plotu, takže to vyzeralo akoby k nám niekto ušiel. Potom sme vyliezli na strechy a spustili poplašné...Rehotali sme sa na tých opitých Rusoch, akí sú z toho zblbnutí..."

Aký je váš názor?

- Prepáčte, ale tento pán je poriadne obmedzený klamár. Za 10 rokov čo som tam strávil, na rotu nám nedoviedli ani jedno decko. Okrem toho, museli sme vrátiť československých občanov naspäť a na československej strane sa povinne spísal protokol. Archívy VB sú teraz voľne prístupné, očakávam, že pán Tóth a tvorcovia filmu ukážu aspoň jeden taký protokol zadržania. Ďalej -  „ukrajinský hraničiari ju tam dávali, keď išli piť". Pán Tóth je asi prorok a jasnovidec. Inak si nemôžem vysvetliť ako mohol vidieť čo sa deje na kasárňach vzdialených od hraníc niekoľko km. Pravda bola iná – sovietsko-československé hranice boli „teplým miestečkom pre službu" a nikto z dôstojníkov nechcel o to prísť a slúžiť niekde v Mongolsku. Disciplína bola šialene prísna, problémy s alkoholom teda vôbec neboli. Ďalej -  „cúvali sme po vyhladenom piesku až k plotu, takže to vyzeralo akoby k nám niekto ušiel". To nebudem ani komentovať. Na ornom páse taký spôsob chôdze rozozná aj mladý neskúsený pohraničník – spýtajte sa československých kolegov. Ďalej, stopy na vonkajšej strane boli už na starosti Čechoslovákov, keby sa to furt opakovalo, verte mi, československá VB by sa s nim dlho nebabrala. Však takéto prípady musia byť v zoznamoch VB – prosím, skontrolujte.

Môj názor je, že pán Tóth musel byť poriadne naliaty, keď toto rozprával.

- Kto teda utekal cez hranicu?

- Prekvapivo väčšinou sovietski dezertéri z ČSSR, čo sa snažili dostať do ZSSR. Sem-tam nejaký podnapitý Čechoslovák. Ale boli aj zaujímavé príbehy. V auguste 1981 cez hranicu ušli dvaja bratia z Kyjeva, chceli ujsť na Západ. Dostali sa do Bratislavy, cely deň sedeli v kríkoch a pozorovali čs pohraničníkov. V noci išli do Rakúska. Dostali sa tam, pomýlili sa v tej tme, vrátili sa naspäť, kde ich dolapili vaši a poriadne dobili pažbami. Vrátili ich, to bola sama modrina. V auguste sa miestnemu Maďarovi podaril husársky kúsok – utiekol cez hranicu do Maďarska a potom do Rakúska.

- A ako vyzerala hranica?

- Orný pás, signálny plot GARDINA vzdialený 10-100 m od ozajstnej čiary. V niektorých prípadoch aj 500-600 m. Pozorovateľne, signálka – klasika.

* * * * *

 Igor Chvorosťanoj (seržant)

- Čo povieš na výpoveď pána Totha veď si slúžil v Slemenciach v 1983-85?

- Je to somarina. Nespomínam si, aby sme zatkli nejaké dieťa. Stopy – hneď to vidíš a ani pohraničný pes nie je blbý. Alkohol – bola tam poriadna disciplína. Za 2 roky na čiare som vypil iba zopár štamprlíkov na sviatky.

- Koľko ste chytili narušiteľov a čo to bolo za ľudí?

- Málo. Raz išla nejaká žena s nejakým náboženským časopisom, sme ju proste otočili naspäť. Potom sme našli na drôte nejakého zamotaného tam chlapíka. Podľa jeho slov išiel do Československa na pivo. Potom sa zistilo, že utiekol z blázinca. Potom sa zatúlal nejaký slovenský pastier a vrátil sa naspäť. Oznámil som to vašim policajtom, ráno ho doviedli a normálne začali mlátiť. Museli sme ho zastať. Parkrát miestni Maďari po nás strieľali, len tak.

- A čo nejaké zaujímavé príbehy?

- V poslednom dome žila miestna dievčina-Maďarka, neviem ako sa volala, volali sme ju Zsuzsa. Pekne sa usmievala, raz ma pohostila hroznom. Raz tak pekne umývala auto v krátkych šortkách, normálne robila pre nás demonštráciu. Hoci som bol blízko, hmatol som po ďalekohľade :-) 

                                                                             

 * * * * *

  Ivan Rožok (vojak)

- Kde a kedy prebiehala vaša služba? Ako vyzerala hranica?

- 1959-1960, na úseku Ubľa-Ulič. Vtedy hranica vyzerala dosť primitívne. Orný pás a tyčkový plot približne 1 km od ozajstnej čiary. Mali sme aj jednu drevenú pozorovateľňu. Okrem toho v tráve sme naťahovali šnúry medzi rozbuškami a tak sme mohli počuť kde sa čo stálo. Väčšinou to boli ale zajace a iná zver.

- Mali ste veľa narušiteľov?

- Vôbec nie. Za  3 roky iba 2-3 pričom som sa zúčastnil zadržania dvoch. V prvom prípade to bol pastier z Uliča, ale druhý prípad bol zaujímavý – bol to ozbrojený narušiteľ, ktorý prišiel z Nemecka. Zbadali sme ho na našej strane na lúke u rieky Uličky, oproti slovenskej hore Vysoký Vrch. Tak to bola riadna naháňačka!

- Mali ste dobré kontakty na československých kolegov?

- Veľmi dobre. Náš veliteľ mal na nich priamy kontakt. Bolo ich menej, ale organizácia na ich strane bola dobrá. My sme viac strážili, oni viac pracovali s miestnym obyvateľstvom a mali tam dobrú agentúrnu sieť.

  

ZDROJ (článek): http://www.tripod.lycos.com/ 

      

 INFORMACE: http://www.border.sk/pribeh.html

FOTOGALERIE: http://www.border.sk/foto.html

 Děkuji také návštěvníkovi blogu Pohraničník,nickname "Záhorák" za zaslání podkladů pro tento článek.