Dunajská pohraničná stráž.

Ochrana štátnej hranice na Dunaji .

K histórii plavby na rieke Dunaj neodmysliteľne patrí aj Dunajská pohraničná stráž. Vznikla v roku 1952 a patrila do zväzku 11 brigády PS – Bratislavskej útvar 5947. Za roky svojho pôsobenia prešla mnohými zmenami a reorganizáciami. Jej príslušníci chránili štátnu hranicu na vode, brehu a v hraničnom pásme. Menilo sa vybavenie, člny a miesta umiestnenia poriečnych oddielov. Mimo krátkeho obdobia vždy organizačne patrila pod Ministerstvo vnútra. Bola súčasťou vojsk ministerstva vnútra.

Zverený úsek 3. poriečneho práporu v Komárne bol:
1. poriečny oddiel PS – Bratislava

od ústia rieky Moravy po riečny kilometer 1850 (kód brána)
2. poriečny oddiel PS – Medveďov (Mongolsko)

od riečneho kilometra 1850 po 1788
3. poriečny oddiel PS – Komárno

od riečneho kilometra 1788 (kód kanál) po 1708



Históriu vzniku, činnosti a právne normy pre fungovanie PS a DPS pri ochrane štátnej hranice na Dunaji dobre spracoval p. Šolc vo svojej knihe: Pohraničníci na Dunaji. Dobové fotky a komentáre sú aj na: http://www.vojensko.cz/ a http://pohranicnik.bloguje.cz/

Ja sa sústredím na obdobie konca 70 a začiatku 80 rokov. Ako sa z chlapca vo veku 18-19 rokov stal pohraničník, príslušník Dunajskej pohraničnej stráže. Spôsob výcviku v prijímači, prípravu na prísahu, poddôstojnícka škola a následné rozdelenie na poriečne oddiely . Vtedajšie vybavenie, výstroj, výzbroj a spôsob výkonu služby pohraničnej hliadky.


Odvod

Každý mladý muž po dovŕšení 18 roku života sa musel po vyzvaní okresnou vojenskou správou podľa miesta bydliska dostaviť k odvodu. Odvodná komisia zhodnotila zdravotný stav a schopnosti každého odvedenca a pridelila mu stupeň zdravotnej klasifikácie. Dotyčný dostal aj otázku o akú vojenskú službu má záujem. Nebolo ale pravidlo že, to tak bude. Ja lodník zamestnaný u ČSPD som spomenul DPS. Vtedy som ešte netušil že, sa moje prianie splní. Občanom schopným služby v ozbrojených službách sa vtedy vravelo – branci a po odvode odvedenci.


Povolávací rozkaz

Po roku od odvodu som dostal povolávací rozkaz k nástupu na VZS. Miesto nástupu boli Malacky k 1 práporu PS mesiac október. Po príchode sme prešli kontrolou totožnosti. Odovzdal sa povolávací rozkaz. Nasledovala lekárska prehliadka, strihanie, sprcha a pred komisiou PS sa človek dozvedel kam pôjde. Civilné oblečenie sa poslalo domov v balíku. Ja som nastúpil k DPS. Spolu nás bolo cca 40 nováčikov. Vyfasovali sme uniformu a časť výstroje. Ešte v noci nás naložili na Tatru a odviezli na 3. poriečny prápor do Komárna.



Základný výcvik – prijímač

V Komárne sa výcvik nachádzal v rovnakom objekte ako 3.po prápor, 3. po oddiel, OPK a práporne dielne DPS.

Prvý mesiac sa hlavne veľa cvičilo, behalo, zvyšovala telesná zdatnosť a každý deň bola poradová príprava. Počas celého výcviku sme mali aj politické školenia. Začala aj strelecká a taktická príprava. Výcvik prebiehal v objekte 3.po práporu, na ostrove a Harčáši. Prvé streľby sa konali na strelnici Strednej skupiny vojsk Sovietskych vojsk asi hodinu autom od Komárna. Pred koncom prvého mesiaca vrcholila príprava na vojenskú prísahu. Denne sme pochodovali po dvore kasární a cvičili pochod zo zbraňou.


Vojenská prísaha.

Ja, občan československej socialistickej republiky, vedomý si svojej čestnej vlasteneckej povinnosti, prisahám pred bojovou zástavou vernosť pracujúcemu ľudu vedenému Komunistickou stranou Československa.

Sľubujem, že budem vojakom statočným a disciplinovaným, že budem dôsledne a iniciatívne plniť ustanovenia vojenských poriadkov, rozkazy veliteľov a zachovávať vojenské tajomstvo. Svedomité sa budem učiť ovládať vojenskú techniku a zbrane, zverené mi pracujúcim ľudom, a pripravovať sa na boj, aby som mohol na rozkaz prezidenta a vlády československej socialistickej republiky Čo najlepšie brániť svoju rodnú vlasť a jej socialistický poriadok proti každému nepriateľovi.

Na obranu socializmu som vždy pripravený stáť pevne v radoch ozbrojených síl Československej socialistickej republiky po boku Sovietskej armády i armád ostatných socialistických krajín v boji proti jeho nepriateľom a nasadiť i svoj Život na dosiahnutie víťazstva.

Tak prisahám!

Na vojenskú prísahu sme cestovali vojenským autobusom oblečení vo vychádzkovej uniforme DPS do Malaciek. Doplnok boli biele plátene rukavice. Prvý deň bol nácvik a večer spoločný kultúrny program pod názvom večer bojovej družby. Pred prísahou sme vyfasovali samopal vz.58. Bol zapožičaný iba na prísahu, svoje sme mali v Komárne. Na prísahu prišli rodinný príslušníci, príbuzný a priatelia. Po prevedení aktu prísahy a slávnostnom pochode sme až do večera dostali vychádzku. Po sústredení sme večer odcestovali späť do Komárna.


Pokračovanie výcviku

Celkove výcvik trval 2,5 mesiaca. Neustále sa zvyšovala telesná zdatnosť. Všetko sa vykonávalo v pokluse. Temer denne sme cvičili na prekážkovej dráhe. Dôležitou úlohou bolo aj naučiť sa zákony a právne normy dôležité pri výkone služby na hranici a o použití služobnej zbrane. Pribudli nám odborné predmety. Začal sa aj výcvik na člnoch najprv veslových loďkách v prístave a bazéne lodenice. Neskôr aj na motorových člnoch Volvo Penta. Doobeda bol praktická príprava a po obede prednášky na učebni. Často sa konali ostré streľby na strelnici v Malackách zo samopalu vz. 58, guľometu vz.59 a hod granátom F-1. Študovali sme plavebné predpisy na skúšky. Príprava bola náročná. Zakončila sa skúškami z odborných predmetov, strelieb a skúšky telesnej zdatnosti. Pred komisiou ŠPS a DPS sme odpovedali na otázky z plavby a riadenia člna na Dunaji. Po zložení skúšky sme dostali preukaz oprávňujúci riadiť čln do nosnosti 10 t.

Následne došlo k prerozdeleniu celej skupiny na 4 časti.

Odvelený do poddôstojníckej školy (prebiehalo na rovnakom mieste – Komárno)

Odvelený do 3 poriečneho oddielu Komárno (rovnaké kasárne)

Odvelený do 2. poriečneho oddielu Medveďov

Odvelený do 1. poriečneho oddielu Bratislava 
Poddôstojnícka škola

Výcvik v škole trval 2,5 mesiaca. Bol som do nej odvelený. Naša skupina bola doplnená o časť vojakov zo všetkých troch poriečnych oddielov (tzv. polročákov). A znovu začal výcvik ktorý bol zameraný na velenie pohraničnej hliadke, družstvu a čate. Pokračovala aj odborná príprava na člnoch. Nácvik velenia prebiehal tak že, nás rozdelili na skupinky po cca 6 a striedali sme sa v velení. Zdôrazňovali nám že, hlas velí. Po ukončení školy došlo znova k prerozdeleniu na poriečne oddiely. Vojaci ktorý došli z oddielov sa vracali späť a nás ostatných rozdelili podľa potreby. Malo to svoje ale. Na poriečnom oddiely v Bratislave nesmeli slúžiť vojaci ktorí pred ZVS cestovali do zahraničia alebo pracovali u ČSPD (môj prípad).

Po pobalení, vrátení výstroje ktorá zostávala v PDŠ nás naložili na Tatru a odviezli do Medveďova a zvyšok do Bratislavy.


Člny: HČ-PS

V 70 rokoch sa používali na poriečnych oddieloch nasledovné člny:

1.po Bratislava typ Oceanik

2.po Medveďov typ Volvo Penta

3.po Komárno typ Volvo Penta (http://www.ddr-binnenschifffahrt.de/dienstschiffe-gsb066.htm)

V roku 1980 na jar prišiel k DPS prvý skúšobný čln typ Pohraničník (http://www.ddr-binnenschifffahrt.de/dienstschiffe-gsb075.htm) Do môjho odchodu do civilu na jeseň 1981 sa ešte nepoužíval. Celkovo bolo dodaných 27 ks. Zavedenie do služby prišlo až neskôr.

Stretol som sa z vysvetlením prečo v Bratislave používali starší typ člna Oceanik napriek tomu že, Volvo Penta bol dodaný pre všetky oddiely. Spolu 30 ks. Údajne Volvu prešmykovali spojky v silnom prúde Dunaja v Bratislave. Pravda je že, v Komárne a Medveďove bolo viac člnov ako bolo potrebné. Tie stáli na brehu v hangári a neboli používané.



Po príchode k 2.poriečnemu oddielu sme boli rozdelený nasledovne:

čata: 1. 2 a 3 člnové družstvo/pohraničná hliadka

čata: 1. 2 a 3 člnové družstvo,

čata: 1. 2 a 3 člnové družstvo,

čata vodiči, psovodi, radisti, kuchári a podobne z iných výcvikových jednotiek. Najčastejšie z Malaciek.

V jednotlivých hliadkach sme dopĺňali vojakov prepúšťaných do zálohy. Naše zaradenie bolo ako mladší kormidelník. v pohraničnej hliadke (ďalej PH) na člne. Zloženie bolo 3 členovia:

veliteľ hliadky – slobodník – desiatnik

starší kormidelník – vojak (občas aj poddôstojník)

mladší kormidelník – vojak

Od výkonného práporčíka sme fasovali zbraň a ostané veci potrebné k službe u DPS.

Po prvom mesiaci u oddielu som bol povýšený na slobodníka a menovaný do funkcie veliteľ PH. Prebral som čln Volvo Penta a dostal prvú posádku. V druhom roku ma povýšili do hodnosti desiatnik (bola to plánovaná hodnosť pre veliteľov PH).

Kasárne boli umiestnené na západnej strane Medveďova pri ceste do Pálkovičova (teraz obec Sap) v bývalom objekte Doprastavu. To miesto bola zavezená bažina a ozaj pri vyšších vodných stavov Dunaja bola všade okolo objektu močarina a dokonca voda stála aj v objekte. Budovy boli prízemné z dreva (tzv. Švédske domčeky). Pre autá a odstavené člny bol prístrešok a garáže.


Foto: prístav v Medveďove. Miesto kde stál pontón a boxy pre člny. V popredí je pôvodný prístrešok pre Tatru s benzínom. Pontóny už nie sú pôvodné.

V ramene Dunaja pri moste do Maďarska bol pontón. Na pontóne boli umiestnené dve bunky. Jedna bola dielňa a druhá sklad náhradných dielov a miestnosť pre mechanika ktorý mal službu aj v noci. Z vonkajšej strany boli boxy pre člny a žeriav na menšie opravy. Pred pontónom na brehu v prístrešku stála Tatra 111 cisterna už nepojazdná z ktorej sa čapoval benzín do člnov. Pri brehu bol malý pontón kam viedla hadica. Čerpanie prebiehalo tak že, na boku cisterny bolo ručné čerpadlo a tým mladý vojak pumpoval. V člne boli 2 nádrže s celkovým obsahom 420 l benzín Super. Ak sa viac plávalo tak čln spotreboval za 24 hod. cca 700-800 l paliva. Každý čln mal vlastnú knihu spotreby a motohodín. Výmena oleja bola predpísaná po 50 motohodinách. Po príchode z hliadky bola zásada vždy najskôr doplniť palivo v člne pre prípad že, bude náhla potreba okamžite odplávať.


Úsek 2. poriečneho oddielu Medveďov

Volací kód 2. po Medveďov bol Sigma. Ak som volal vysielačkou z člna na oddiel hlásil so sa napr. Sigma tu Sigma 13 poď na príjem. Ak bolo potrebné nahlásiť na oddiel že, posádka pre hmlu nemôže pokračovať v plavbe kód bol – viditeľnosť za dva.

V prvých dňoch po príchode prebehlo tzv. zavádzanie do úseku. Pohraničník sa musel zoznámiť s celým úsekom a strážnymi stanovišťami. Spoznať druhy služieb a ostatných príslušníkov z oddielu. Vzhľadom na rozľahlosť úseku a malý počet vojakov cca 50 v Medveďove sa nestrážil stále celý úsek ale iba jeho vybrané časti. Hlavná úloha bola sprevádzanie lodí Rakúska, Nemecka a iných podľa rozkazu z nadriadených orgánov. Ostatné časti úseku sa strážili cez deň a podľa potreby.
1950 pod Bratislavou – pontón tu sa preberali/odovzdávali lode úseku Bratislava (dnes vodné dielo Čuňovo)
1942 Hrušov – pontón hliadka na 24 hod. (dnes vodné dielo Gabčíkovo)
1806 hliadka na moste do Maďarska pri závore
1788 pontón hliadka na 12 hod./ odovzdávali – preberali lode od 3.po Komárno

K zverenému úseku Dunaja patrilo aj priľahlé pohraničné pásmo.


Organizácia života na poriečnom oddiely

Život pohraničníka sa riadil pravidlom 2 dni služby a 1 deň voľno, príprava a školenia.
deň: ráno budíček, rozcvička, raňajky, doobeda cvičenie školenie a príprava, obed a poobedné zamestnanie.
deň: služby podľa rozpisu.
deň: služby podľa rozpisu.

Denné vyhlásenie rozkazu

O 15 hod sa zvolal oddiel k vyhláseniu rozkazu a služieb (a iných dôležitých oznamov) na ďalšie dva dni. Všetci príslušníci ktorí sa nachádzali na oddiely museli nastúpiť na nádvorie. Veliteľ niektorej čaty velil: "oddiel pozor" a podal hlásenie dôstojníkovi. Ten prečítal rozdelenie služieb na ďalšie dva dni a iné dôležité informácie. Pochvaly, povýšenia, tresty atď …


Prevzatie bojového rozkazu

Príslušníci pohraničnej stráže pri výkone služby mali štatút príslušníka zboru národnej bezpečnosti. (dnešná polícia)

Postup pri príprave hliadky do služby bol nasledovný. Nutný bol odber stravy, obed alebo večera. Mladší kormideľník s batohom potom išiel ku provijanťákovy pre suchú stravu. Podľa dĺžky služby bola stanovená norma stravného pre troch členov posádky. V tej hodnote vybral potraviny zo skladu. Najmä chlieb, paštéty, hotové jedlá v konzerve, masť, kompóty a podobne. Každý mal svoj obľúbený sortiment. Pitnú vodu bral do 5 litrovej bandasky. Hliadka oblečená v služobnej uniforme DPS sa dostavila k dozornému oddielu. Každý si prevzal samopal vz. 58, sumku, bodák, dva zásobníky, náboje a jeden z hliadky aj signálnu pištoľ, putá, ďalekohľad a pojítko. Veliteľ hliadky si tiež prevzal knihu prevádzky a kľúče od prideleného člna. Po ustrojení sa išlo k operačnému dôstojníkovi. Veliteľ hliadky sa hlásil napr. Súdruh major – veliteľ hliadky slobodník K.... a dvaja pohraničníci hlásia príchod k prevzatiu bojového rozkazu k ochrane hraníc ČSSR. Zaznela otázka či je hliadka pripravená nastúpiť do služby. Po kladnej odpovedi dôstojník vydal rozkaz, kam a do kedy bude hliadka trvať, oznámil operatívne informácie a podobne. Hliadka si prezrela zoznam hľadaných osôb a väzňov na úteku (u nich bol predpoklad že, sa môžu pokúsiť prekročiť hranicu). Upozornil na potrebu správneho výkonu služby a velil k odchodu. Pred odchodom z oddielu sa museli pod dohľadom pomocníka dozorného zbrane bez zásobníka obtiahnuť a stlačiť spúšť. Až potom sa zasunul zásobník. To isté po návrate zo služby. Vybrať zásobník. Obtiahnuť a stlačiť spúšť. Išlo o bezpečnosť a veru občas sa stalo že, došlo k výstrelu. Vykonávalo sa to pri stavbe z kameňa do ktorej viedli dve oceľové rúry. Dnu sa strčila hlaveň a ak došlo k výstrelu guľka ostala vo vnútri stavby. Po tomto úkone hliadka odišla do prístavu na čln a začala službu.



Popis hliadok a ich činností

Prvé hliadky nastupovali do služby o 18 hod. Delili sa na hliadky na člnoch a strážne a pešie. Pešie hliadky sa vysielali iba cez deň.
Hliadka na člne od Medveďova proti prúdu na 24 hodín.

1. deň

ráno príprava člna v prístave prípadné opravy, doplnenie materiálu atď. obed a prevzatie suchej stravy, zbraní a ostatného vybavenia prevzatie rozkazu od operačného dôstojníka a odchod na čln.

Po príchode na pontón sa všetky veci uložili do člna. Potraviny sa dali do skrinky za sedadlom kormidelníka. Zbrane sa vešali na držiaky v kabíne. V prípade zhoršenej viditeľnosti a v noci veliteľ zapol nahrievanie radaru. Vysielačkou sa spojil s oddielom – preveril spojenie.

Pred štartovaní motorov sa otvorili ich kryty a mladší kormidelník oblečený v záchrannej veste držiac hasiaci prístroj vyčkal ich nahodenie. V lete kryty nezavrel celkom, iba ich privrel. Počas plavby sedel veliteľ hliadky na pravom sedadle pri vysielačke. Starší kormidelník na ľavom sedadle riadil čln volantom a dvoma pákami ovládal chod motorov. Medzi nimi na palubnej doske bola obrazovka radaru. Mladší kormidelník počas plavby sedel vonku v kokpite a sledoval priestor za člnom a oba brehy rieky.

Odchod člnom z prístavu Medveďov bol o cca 11:00. Plavba proti do Hrušova trvala cca 30-45 minút podľa vodného stavu Dunaja. Išlo o vystriedanie končiacej posádky ktorá tam slúžila od minulého dňa. Častá prax bola, že stará hliadka nečakala na príchod výmeny ale po súhlase od operačného dôstojníka odchádzal čln z Hrušova asi 30 min pred príchodom novej hliadky. Po príchode člna na pontón sa previedla kontrola priestoru a hliadka zahájila službu. Pontón sa nachádzal cca 300 m pod ústim ramena. Na pontóne bola malá strážna búda ale spravidla sa slúžilo na brehu na veľkej strážnej veži. V reči pohraničníka "špak".

Spojenie bolo cez rádiostanicu v člne. Keďže sa do Medveďova nedalo dovolať tak sa volalo cez útvar v Bratislave. Služba bola rozdelená na 2 hod. pozorovateľňa, 2 hod. bdenia v člne pri vysielačke a 2 hod. spánku. V noci sa spravidla slúžilo v búdke na pontóne. Hlavnou úlohou bolo sprevádzanie lodí Rakúska a Nemecka. Po ohlásení cez 1.po v Bratislave že, ide po prúde nemecká alebo rakúska loď hliadka odplávala proti prúdu na rkm 1850 (kód – brána) a po príchode lode túto prebrala od člna 1.po a sprevádzala ju až do Medveďova. Rýchlosť lode po prúde bola 15-20 km. V oblasti mostu ju prebral čln z Kosíh. Tam už bola často loď plávajúca proti prúdu ktorú bolo treba prevziať a kontrolovať. Podľa predpisov sa malo plávať za loďou v odstupe 150-200 m. Pri rýchlosti plavby lode 3-4 km za hod. to bola otrava a tak sa v noci a na úseku kde sa nedalo pre ramená a bažiny dostať k Dunaju (kontrolné orgány) používala metóda tzv. skokov kedy sa loď predbehla o 3-5 km.

V úseku bolo niekoľko miest kde sa dalo v ústiach ramien zaparkovať pri brehu a počkať pokiaľ loď prešla okolo a po jej odchode sa presunúť na ďalšie miesto. Z týchto miest bola dobrá viditeľnosť na obe strany proti prúdu a po prúde. Sprevádzanie lodí sa najčastejšie konalo v noci. Menej často cez deň. Platil prísny zákaz pristávať na lode, vstupovať na palubu, brať od posádky veci a inak prísť priamo do kontaktu. Ak cudzia loď zakotvila pri brehu na kotvisku hliadka to nahlásila na oddiel a musela loď strážiť, Počas pohybu v úseku sa nahlasovali všetky lode ktoré sme stretli a to spôsobom že, vybrané km mali svoje kódové mená a k nemu sa hlásilo napr. loď BLANÍK po prúde Brána + 5 alebo Brána – 3 a tak podobne. Z toho vedel dozorný určiť aktuálnu polohu všetkých lodí plávajúcich v úseku a ich smer plavby. Na prápore v Komárne v jednej miestnosti kam nemal bežne vojak prístup, sedel dôstojník DPS (dostal som sa tam len raz na 2 min.) a na celej stene mal mapu úseku od Devína po Szób a u neho sa zbiehali všetky informácie a rôzne iné údaje. Aj najmenšia loď sa ako malý kolíček posúvala po tej mape. Na základe toho sa dali operatívne prijať opatrenia. V prípade že, momentálne nebola v úseku žiadna loď tak sa slúžilo v Hrušove na pontóne. Ak bola v priebehu noci pri sprevádzaní lodí minutá zásoba benzínu v člne tak sa išlo do Medveďova natankovať a čln sa vrátil späť do Hrušova.

V lete sa plavili po Dunaji aj vodáci. Jednotlivé lode alebo aj celé organizované skupiny. Bolo potrebné povolenie od ŠPS a štátna vlajka na člne. Stanovať mohli iba v Hrušove, Gabčíkove a pri Komárne. Zakázané bolo prechádzať hranicu a pristávať na maďarskom brehu. Ak stáli na iných miestach museli sme ich usmerniť. Všeobecne sa pohyb osôb po brehu nezakazoval. V roku 1980 sa začala aj výstavba VDG. Zvýšil sa pohyb osôb a pracovných plavidiel v okolí Gabčíkova a Hrušova.

2.deň 

činnosť pokračovala na mieste v Hrušove alebo plavbou za loďami. Pred obedom sa hliadka cez 1. poriečny oddiel v Ba odhlásila a odplávala do Gabčíkova kde v ramene prevzala pešiu hliadku 1-2 vojaci a pokračovala do Medveďova. Po príchode sa natankoval čln palivom, umyl a odstavil do boxu. Po odovzdaní zbraní a výstroje mala hliadka už zvyšok dňa voľno.

Počas služby sme bežne a často pristávali na maďarskom brehu Dunaja. Chodili po brehu a vyčkávali príchod lodí. Občas sme stretli maďarského pohraničníka ale nikdy sme nemali problém z vstupom na ich územie. Ich člny sa iba sporadicky plavili po Dunaji. Môj dojem je že, boli radi ak sme strážili aj ich hranicu a tolerovali tento postup.

Pešie hliadky proti prúdu.

1. 1 vojak na rkm 1811,5 na brehu bola pozorovateľňa. Od rána do poobedia.

2. 1-2 vojaci do Gabčíkova po hrádzi po príchode stráženie na brehu – pozorovateľňa a čakanie na príchod člna ktorí sa vracal do Medveďova. V ústí ramena bol malý pontón a pozorovateľňa.



Hliadky na člne od Medveďova po prúde na 12 hodín

1. deň

Po vyhlásení rozkazu o cca 15-16 hod. večera, fasovanie suchej stravy, prevzatie zbraní a výstroje, prevzatie rozkazu a odchod na čln. Odplávanie na rkm 1788 (kód – kanál) do Kosíh na pontón. Tu bol rozdiel vtom že, pozorovateľňa bola iba na brehu na korune hrádze. Činnosť bola obdobná ako mala hliadka v Hrušove ale iba do rána.

2. deň

Ráno sa hliadka odhlásila a čln sa vrátil do Medveďova. Po oddychu mala hliadka od 18 hod. iné služby až do druhého dňa. Cez deň sa Kosihy strážili podľa potreby člnom alebo na motorke.


Pešie hliadky po prúde.

Z Medveďova po hrádzi na km 1796 medzi obcami Čičov a Klížska Nemá. Na brehu Dunaja bola veža. Tu sa chodilo na celý deň 1-2 vojaci.


Most v Medveďove

Pred mostom cez rameno Dunaja bola strážna búdka bez dverí. Na ceste bola závora a ešte v bokoch cesty vysúvateľné pásy železa z hrotmi na prerezanie pneumatík aut. Tento post sa strážil non stop 24 hod. a režim 3 hod. most a 3 hod. oddych. na oddiely. Hlavne v zime to bola otrava a čas sa pomaly posúval. Tu chodili vojaci čo mali deň predtým napr. Kosihy a potom nasledoval 1 deň voľno. V sobotu sa doplňoval ešte jeden vojak doobeda, nakoľko v Gyóri chodilo veľa ľudí a aut na trhy. Cez tento hraničný prechod v tom období bolo dovolené prejsť iba osobným autám a občanom ČSSR a MĽR. Autobusy iba linkové. No s sobotu tu bol pekný zmätok veď len kolóna aut čo čakala na prechod mala dĺžku cca 3 km. Účelom služby bolo strážiť most do Maďarska, regulovať množstvo vpúšťaných aut a ľudí na colnicu, ktorá sa nachádzala na Maďarskej strane Dunaja a bola spoločná. Taktiež zadržať hľadané osoby, bez dokladov alebo ktoré mali neplatné doklady. Osoby ktoré predložili k pasu aj občiansky preukaz sa vracali späť. 

Vtedajšie zákony vývoz OP zakazovali. No ak išla rodina na dovolenku tak to bol problém. Najčastejšie to riešili že, išli na poštu a doporučene poslali domou. Ale ak cez víkend tak smola! Strážny plnil aj úlohu ochrany objektu pontónu. V noci bol celý areál osvetlený. Pozdĺž lesa medzi mostom cez rameno a Dunajom viedla signálka. Ovládanie sa nachádzalo pri búdke. V prípade potreby alebo zásahu sa volala poplachová hliadka z oddielu vzdialeného cca 350 m.


Iné druhy hliadok a služieb

Operačný dôstojník – vojak z povolania na 24 hod. Riadenie činností oddielu, vydávanie bojového rozkazu k ochrane hraníc, kontrola činností atď.
Dozorný oddielu a dvaja pomocníci. Začínali o 18 hod a končili o 24 hod. Služba v objekte pri vysielačke a telefóne, riadenie činností hliadok, vydanie (prevzatie) zbraní a vybavenia hliadkam a mnoho iných dôležitých úkonov potrebných k správnemu chodu poriečneho oddielu.

Strážna hliadka v objekte na pozorovateľni. Služba po 3 hod. a oddych 3 hod.

Vodiči – zadelenie do služieb podľa potreby.

Psovodi – zadelenie do služieb podľa potreby. Pešie hliadky, poplachová a iné.

Poplachová hliadka – 1 vodič + 2 vojaci. Z toho jeden psovod. Počas celej služby 12 hod. oblečený, obutý a do 2- min. pripravený na zásah zo zbraňou.

Mechanik – služba na pontóne, opravy a údržba člnov.

Kuchyňa – 1 ,,provijanťák – 2 kuchári a 1 pomocník.

Pátračka – vojak oblečený v civile + pištoľ – pohyb v pohraničnom pásme, odhaľovanie prípadných narušiteľov.

Pomocná stráž PS – 2 členovia z radov miestneho obyvateľstva pohyb v pohraničnom pásme. Označenie rukávová páska.


Pohraničný poplach

Po vyhlásení PP sirénou s tónom bol oddiel povinný nastúpiť do 5 min. oblečený + zbraň na nástupište. Oblečenie nebolo presne určené ale podľa možností a času uniforma. Tolerovala sa aj tepláková súprava. Samozrejme aj podľa ročného obdobia potreba vhodného oblečenia.
Poplachy sa vyhlasovali cca 1x za týždeň – cvične. Bez výjazdu.
Za celé dva roky u DPS sme mali iba jeden z výjazdom a prekrytím hranice. Išlo o dvoch mladých občanov NDR mužov. Prišli do úseku 2. PO na motorke. Tú večer odložili do porastu kukurice a noc prečkali v lese pri Dunaji. Mali smolu, skoro ráno družstevníci začali kosiť porast s kombajnom na siláž. Po náleze motorky ihneď išlo info na oddiel.
Po vyhlásení poplachu a rozvezení do úseku začalo pátranie. Zároveň informovali aj Maďarskú PS. Z pontónu vyplával čln a na rkm 1803,5 v Dunaji boli zistené dve osoby na nafukovačkách plávajúce na Maďarskú stranu. Jedna osoba bola zadržaná ešte vo vode člnom DPS. Druhú zadržala po krátkom pátraní Maďarská PS v krovinách na brehu. Asi po 2-3 hodinách bola na colnici predaná zástupcom DPS z Medveďova. Oboch narušitelov eskorta previezla na 2.PO.
Po vyšetrovaní trvajúcom 1,5-2 dni boli prevezený do Bratislavy a neskôr odovzdaný orgánom NDR. Ako som vyrozumel, toho sa veľmi báli, vedeli čo ich doma čaká.
Viem ešte o jednom úteku cez náš úsek. Ako bolo oznámené na 2.PO v noci jeden narušiteľ taktiež preplával Dunaj a zadržali ho až Maďari pri pokuse prejsť do Juhoslávie. Bol vrátený do ČSSR.


Bojový poplach

Bojový poplach sa cvične vyhlasoval cca 1 x za mesiac sirénou s tónom. Celý oddiel bol povinný nastúpiť do 20 min. Predpísané oblečenie maskáče, kanady a k nemu doplnky podľa ročného obdobia, zbraň, náboje, bodák, poľná fľaša, malá poľná, helma a iné podľa rozpisu služieb. BP bol vždy iba v objekte PO bez výjazdu von. V dennom rozkaze bola vyčlenená nakladacia skupina cca 3-4 vojaci.
Po vyhlásení poplachu prišla Tatra k objektu, kde na rampe presne vo výške korby boli 2 kontajnery na kolieskach a tie sa po nacúvaní auta ku konštrukcii natlačili naň. Kontajnery prakticky vypĺňali celú korbu. Materiál bol oplechovaný kovový rám. Vo vnútri sa nachádzali zásoby streliva, munície, potravín a zdravotníckeho materiálu. Tatra potom prešla k inej budove a tam sa nakladali trezory, zvyšné zbrane a ostatný materiál.
Ďalej v dennom rozkaze sa určovali 2 vojaci na obsluhu univerzálneho guľometu vz. 59 v úprave na protilietadlový. Tí mali za úlohu po vyhlásení poplachu okamžite zaujať stanovište v severnej časti objektu, nasadiť guľomet na podstavec a sledovať vzdušný priestor.



Voľný čas   

Ak mal príslušník voľno, trávil ho buď na oddiely alebo vonku. V podstate voľného času bolo málo. Kolotoč služieb a iných povinností vedel každého poriadne zamestnať. Bolo to aj dobre. Aspoň sa nenudil a nemal čas na hlúposti. Obľúbenou zábavkou bola hra biliard. Stôl a gule sme našli v sklade. Tága sa spravili z drevených metiel.
Ak dostal príslušník vychádzku išiel na most do bufetu. Druhá cenová skupina, pekné prostredie a dobrá obsluha urobili toto zariadenie veľmi obľúbené a často navštevované.


Služba u DPS bola zaujímavá. Atraktívnou ju robili aj uniformy námorníckeho strihu modrej farby, pruhované tričko a čiapka zo stuhami. Rýchle motorové člny, plavba po rieke, celkovo malý počet príslušníkov u DPS a náročná služba zvyšovala prestíž tohto druhu pohraničnej stráže.

Na Dunaji sa stále niečo dialo, cez úsek plávalo množstvo lodí ktoré bolo nutné sprevádzať a kontrolovať rozľahlé územie. Absencia ŽTZ, voľný prístup k rieke a množstvo ľudí hlavne v Hrušove (Kormorán) si žiadalo od člnových hliadok zvýšenú pozornosť v službe.

Tiež hladina Dunaja často menila svoju výšku aj o niekoľko metrov. V zimnom období službu sťažovalo zamŕzanie ramena a ľadochod na toku rieky. Dôraz sa kládol na odbornosť, zodpovednosť a samostatnosť pri výkone služby od člnových posádok DPS.

Po dvoch rokoch čakal každý príslušník DPS na odchod do civilu. Moja posledná služba bola na moste. Trvala od večera do polnoci. Po príchode na oddiel som odovzdal samopal a výstroj u dozorného. Výkonnému práporčíkovi všetky ostatné veci. Už v civile sme mali slávnostné raňajky s veliteľom. Vtedy major Czáky.
Ráno nás Tatra odviezla do Čalova na vlak. Tým som sa z desiatnika, veliteľa člna Volvo Penta stal znovu civil.

© AUTOR & FOTOGRAFIE: Milan Kučera

ZDROJ (LINK): http://www.plavba.net/

Komentáře

Pekne napisane:)) (michal takacs - Mail - WWW)
Ahoj.
Pochadzam z Medvedova a pamatam si na Vas pohranicnikov.Vsak bolo medzi Vami aj niekolko futbalistov co ste hrali za nase farby:))) Povinne sme chodili k pamatniku sovietsky vojakov,ale takto spetne to ani nebolo zle:)))A ten bufet.V tej dobe to bolo naozaj na urovni,aj tvrde sparty +milde sorte
tam bolo dostat:))) No a niekedy sa tam aj vojaci pekne pomastili s nami domacimi:)))) Pamatas sa na malu miestnost kde bola ta hudobna masinka za 1 Kcs??? Este aj teraz mi rezonuje v hlave Supertramp,Elan atd.:)))
Ale tie roky utekaju a mi zachvilu sa budeme pamatat cim dalej tym menej....
(Radek - Mail - WWW)
něco jsem tuším viděl i tady http://www.csla.cz...prozili09.html